Menu
História regiónu Gemer-Malohont je spájaná aj s pastierstvom či valachmi. A práve im bude venovaná nasledujúca sobota, 22. apríla. Na Salaši Zbojská si budete môcť túto históriu pripomenúť, a to na Dni valaskej kultúry a sviatosti ovčiarstva. Na podujatí vás čaká bohatý sprievodný program.
Ten sa začne o 10: 30 hod. svätou omšou, na ktorej sa budú spovedať valasi a posvätia statok. Nasledovať bude prvé vyháňanie oviec na pašu a ich miešanie, chýbať nebudú magické úkony vykonávané tradične na Juraja. Nebude chýbať ani dávka folklóru, a to od Margetky zo Šumiaca, Michala Smetanku, Karola Kočíka, Ľubomíra Tatarku, rodiny Martina Tesáka a viacerých heligonkárov. Po dobrej muzike však neostanete hladní, čakajú na vás dobroty pôvodnej valaskej kuchyne. Bodkou za podujatím bude večerná zábava s ľudovou hudbou Kučeravý javor.
„Termín nebol vybraný náhodne, práve na Juraja (čo bude v pondelok, 24. 4.) vyháňali valasi ovce na pašu po prvý raz v roku. Okrem toho, svätý Juraj otvára zem bylinám a hadom,“ uviedol pre Rimava.sk Igor Válek z Matice slovenskej, ktorá toto podujatie spoluorganizuje.
Valaská kolonizácia u nás je stará stovky rokov
Valaská kolonizácia v 14. až 15. storočí znamenala u nás doosídľovanie horských oblastí severného a stredného Slovenska pastierskym obyvateľstvom. Prvé takéto skupiny ľudí sa objavili vo vtedajších východoslovenských stoliciach. V priebehu nasledujúcich storočí, pri jej postupe na západ, do Gemera, horného Pohronia, Liptova, Oravy a Trenčianskej župy sa jej nositeľom postupne stalo už domáce slovenské a či prípadne aj poľské a rusínske obyvateľstvo zo susedných oblastí. Valaské obce zakladali na takzvanom valaskom práve. To vlastne bolo upravené nemecké právo prispôsobené potrebám nových osadníkov. Valaskí poddaní za slobodné používanie pôdy odovzdávali panstvu po uplynutí stanovenej lehoty, spojenej so zakladaním obcí, dvadsiatok z oviec a poplatky od dobytka, odvádzali syr, bryndzu, lesnú zverinu, výrobky z kože či súkno. Vykonávali aj strážne služby a drevorubačské práce v horách. Na čele valaských obcí stáli dediční richtári a šoltýsi, ktorí mali aj nižšiu súdnu právomoc. V 17. storočí valaskí poddaní splynuli s dedinským obyvateľstvom.
Zdroj: Rimava.sk
