Dňa 28.7.1914 začala tzv. Veľká vojna a aj keď sa boje priamo nedotkli nášho okresu, tento globálny vojnový konflikt pocítili naši predkovia. Mnohí z nich museli narukovať do Rakúsko – uhorskej armády a ich telá spočívajú na miestach, kde si ich našla nepriateľská guľka, alebo šrapnel či granát. Len niektorí z padlých boli neskôr dopravení na posledný odpočinok do rodného mesta resp. dediny.
Do Rimavskej Soboty začali prúdiť vlaky so zranenými vojakmi, ktorých počet neustále rástol a župná nemocnica už nebola schopná zabezpečovať lekársku starostlivosť z kapacitných dôvodov. Dňa 5.10.1914 zostali zavreté všetky školy na území mesta a deti tak dostali prázdniny na neurčitý čas. V školských budovách sa zriaďovali satumarské vojenské nemocnice a očakával sa príchod tisícky zranených vojakov. Personál týchto nemocníc zabezpečoval satumarský peší pluk, ktorý k nám prišiel z Rumunska.
Článok pokračuje pod reklamou
Dňa 5.10.1914 tesne po pol siedmej hodine podvečer prišiel na železničnú stanicu v Rimavskej Sobote vojenský transport so zranenými. Vlak za sebou ťahal 42 vagónov, v ktorých bolo umiestnených cez 800 zranených vojakov. Posádku vlaku tvorili hlavný plukovný lekár Dr. Bálint Draschek, chirurg Dr. Béla Lükő, pomocný lekár Dr. Fejér, 14 ošetrovateliek z rádu milosrdných sestier, viac kňazov a dobrovoľných ošetrovateliek. Na stanici vlak čakala celá delegácia Gemersko-malohontskej župy spolu s hlavným županom Gejzom Kubínyim. Miestne dievčatá z Červeného kríža pripravili pre zranených vojakov pohostenie obnášajúce čaj, koláče, pečené mäso, cigary a cigarety. Vojaci boli umiestnený do budov zjednoteného gymnázia a dievčenskej školy.
Ten istý deň večer o deviatej hodine prichádzal druhý vlak so 400 zranenými vojakmi, ktorých sprevádzal väčší počet ošetrovateliek, lekárnikov a štyria lekári. Vo vlaku sa nachádzali aj 14 zranení ruskí vojaci. Dostalo sa im rovnakého občerstvenia ako pri predchádzajúcom transporte. Na druhý deň ráno dorazil vlak s úplným nemocničným zariadením. V budove gymnázia bolo umiestnených 460 zranených vojakov, v dievčenskej škole ich bolo 380, v chlapčenskej škole ich bolo umiestnených 150. V župnej pomocnej nemocnici červeného kríža sa neskôr liečilo 300 vojakov a 41 sa umiestňovalo do nemocnice v Tomášovej. V tejto nemocnici sa liečili dôstojníci a dobrovoľníci.
Prešli len necelé dva týždne a v meste sa rušili satumarské vojenské nemocnice. Stav pluku sa dopĺňal a jednotlivé stotiny sa vracali späť na front. Lúčenie začínalo omšou v rímsko-katolíckom kostole a potom slávnostným nástupom jednotky na Hlavnom námestí. Prejav bol v nemeckom, maďarskom a rumunskom jazyku. Vojaci boli u nás opakovane očkovaní proti cholere.
Deťom sa naďalej predlžovali prázdniny lebo v školách sa zriaďovala ďalšia záložná nemocnica, tentoraz pre divízne veliteľstvo z Košíc. Počas trvania nemocnice sa jej veliteľom stal kapitán barón Vécsey a k dispozícii bol aj divízny lekárnik Varga. Na ceste do Rimavskej Soboty už bol vlak s 200 zranenými vojakmi.
Rimavská Sobota začínala pociťovať nedostatok lekárov, väčšina tých miestnych musela narukovať do vojny. Do služby sa preto povolávali aj lekári, ktorí už boli na dôchodku a prestali vykonávať lekársku prax. Mesto začínal obchádzať tiež prízrak cholery, z toho dôvodu sa otvárala ďalšia tentoraz cholerová nemocnica na kraji mesta v smere do Tomášovej, na ul. Poľnej. Bezpečnostné opatrenia boli tak prísne, že v Jesenskom bola z vlaku zložená rakva s telom mŕtveho vojaka, ktoré bolo podrobené pitve, či neumrel na choleru.
Rástol tiež počet vojakov, ktorí zomierali na následky zranení v miestnych nemocniciach. Pochovávaní boli spočiatku v cintoríne, do radu v poradí ako zomierali. Ako sa ich počet zvyšoval, bolo prijaté rozhodnutie, že sa vojakom vyčlení v cintoríne zvláštne miesto na pochovávanie, aby odpočívali na jednom mieste a v strede sa neskôr postaví veľký kríž.
Vojna pokračovala ešte ďalšie štyri roky, transporty so zranenými vojakmi naďalej prichádzali na železničnú stanicu v Rimavskej Sobote a vojenský cintorín sa markantne rozrastal.
Zdroje: Gömör – Kishont zo dňa 11.10.1914, Gömör – Kishont zo dňa 25.10.1914
Autor: Vladimír Gondáš
zdroj fotografie: bu.hu.museum-digital.org
NENECHAJTE SI UJSŤ
