Začiatok 20. storočia sa niesol v Rimavskej Sobote v znamení súbojov, ktoré sa odohrávali spravidla v mestskej záhrade. Dialo sa tak hlavne v predvolebnom čase, keď si politickí oponenti takto vybavovali účty.
Článok pokračuje pod reklamou
Súboje boli zakázané, a tak sa ich aktéri išli na pár dní schladiť do väzenia, kam ich posielali kráľovské súdy. Po jednom takomto súboji sa aj vážený hlavný župan Gemersko-malohontskej župy Ladislav Hámos, stal „klientom“ väzenia na tri dni. Tieto súboje v tom období boli tzv. „panskou zábavkou“, až na jeden prípad, ktorý sa tejto schéme vymykal, no a dobová tlač si na ňom zgustla.
Začiatkom septembra roku 1901 v jednej mestskej krčme popíjali spolu miestny murársky majster a majster krajčírskeho remesla. Boli dobrými priateľmi a mali si pri poháriku čo povedať. Postupom času, ako sa pred nimi zväčšoval počet prázdnych pohárikov, došlo medzi nimi k spočiatku drobnému incidentu. Krajčír sa mierne pohŕdavo vyjadril na svojho kamaráta, že nevie nič iné, ako len maltu miešať. Murára to nasrdilo a vmietol do očí vyjadrenie spájajúce sa s kozou, ktorú pravdepodobne krajčír doma držal. Nuž a to bol ten posledný bod, keď už nebolo cesty späť. Obaja kamaráti zrazu boli na smrť urazení a svorne sa konštatovali, že spravodlivosť môže opätovne nastoliť len súboj.
Zhodli sa, že sekundantov nepotrebuje ani jeden z nich a dojednali si nasledovné pravidlá na celý duel. Zájdu na most vedúci ponad Rimavu na Sobôtku. Súperiť budú dovtedy, kým sa jednému z nich nepodarí zhodiť toho druhého z mosta do studených vĺn rieky. Takto bez krviprelievania vyriešia svoj spor a ešte niečo aj spravia pre svoje zdravie, pretože lekári odporúčali kúpanie v studenej vode.
Vydali sa teda spolu na most a keď k nemu prišli, tak ich napadla spontánna myšlienka, žeby sa pred inkriminovaným súbojom mohli posilniť v krčme, ktorá stála neďaleko mosta. Slovo dalo slovo a dvaja „kohúti“ usilovne prevracali ďalšie poháriky s vínom. Pozornosť okolia nebudili, lebo napriek tomu, čo ich čakalo, sa zabávali v krčme veľmi dobre. Keď pár fľašiek vyprázdnili, skonštatovali, že sú práve v ideálnom stave, aby sa mohli vrátiť späť na most.
Urobili však drobnú chybu, zabudli zaplatiť účet v krčme a odišli síce neúmyselne bez platenia. Na moste sa postavili každý na iný koniec a na dohodnutý povel sa rozbehli proti sebe. Narazili do seba v plnej rýchlosti a ocitli sa v divokom zápase na zemi. Dokotúľali sa na kraj mosta a v prvej chvíli mal navrch krajčír. Situácia sa zmenila a zápas ovládol murár, ale tiež len na chvíľu. Krajčírovi sa podarilo svojho súpera chytiť pevne za krk a zabudnúc na pôvodný dohovor o nekrvavom súboji, začal murárovi otĺkať hlavu o kamenný obrubník mosta. Možno by ho bol býval tam ubil na smrť, alebo udusil, lebo vedomie murára sa začalo vzďaľovať od jeho tela, keby vtom nebol do deja vstúpil krčmár zo Sobôtky.
Ten zrazu zistil, že v jeho podniku chýbajú dvaja hostia, ktorí odišli bez zaplatenia a tak schmatnúc od pultu bakuľu, ktorú tam mal pripravenú pre podobné účely, vybehol von z krčmy. Uvidel svojich klientov zápasiť na moste a tak neváhal ani chvíľku. Keď k nim dobehol, vôbec netušil, že sa tam odohráva nejaký regulárny súboj a neohlásene sa zapojil do neho aj on. Na chrbát a hlavu krajčíra sa zniesla spŕška úderov uštedrených bakuľou. Chudák krajčír pustil krk murára, ktorý v tom čase bol v bezvedomí a pokúsil sa ratovať sám seba.
Krčmár si svoje peniaze vydobyl a na moste zostali ležať dvaja dogniavení kamaráti. Skončili svorne v opatere lekárov a v domácom liečení. Ich rany sa po vytriezvení nejavili byť až príliš ťažké a po pár dňoch ležania sa dali do úplného poriadku.
Pri najbližšom stretnutí zašli spolu na pohár vínka a pomerili sa. Udobrili sa tiež aj s krčmárom zo Sobôtky. No a spoločnými silami začali pracovať na nových pravidlách pre prípadný súboj, až by sa v budúcnosti nejaký konflikt medzi nimi stal.
Vladimír Gondáš
Zdroj: Gömör – Kishont zo dňa 19.9.1901
NENECHAJTE SI UJSŤ
