No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Neúspešná lúpež pošty v Bátke: chceli tisíce, no odniesli si chleba. A sedem mesiacov grátis.

Budova súdu je ilustračná, zdroj: Delcampe.net

V druhej polovici augusta roku 1933 sa otvára väzenská brána v Rimavskej Sobote. Po odpykaní trestu sa na slobodu dostáva 45 ročný Jozef Finta pochádzajúci z obce Jelenec neďaleko Nitry. Ide o starého recidivistu, ktorý už opakovane okúsil pobyt vo väzení. Jeho kroky nesmerujú k vlakovej stanici, on nechce ísť domov, lístok na vlak by si síce vedel kúpiť, ale chudobný sa doma ukázať nechce.

Článok pokračuje pod reklamou


Sadne si v meste do krčmy a lačne odpije z piva. Plán na rýchle zbohatnutie má, ukul ho so svojim kumpánom ešte vo väzení. Musí sa k nemu domov dostať, veď sa spolu riadne dohodli. Jozef Finta sa púšťa na cestu, pomalým krokom ide do obce Dubovec, tam býva jeho spoločník z cely, ktorého len o pár dní skôr pustili na slobodu.

Podvečer prichádza do Dubovca a v krajnom dome zaklope dohodnuté znamenie na okno. Dvere sa skoro okamžite otvárajú a Fintu do príbytku vpúšťa 22 ročný pastier František Pál. Napriek svojmu mladému veku už aj on má bohaté skúsenosti s pobytom v nápravných zariadeniach.

Posadia sa spolu k stolu, na ktorom sa objaví fľaška s dvomi kalíškami. Popíjajúc pálenku dohadujú posledné detaily ich budúceho veľkého úlovku. Chcú spoločne prepadnúť poštu, ale nie v Rimavskej Sobote. Je tam síce najviac peňazí, ale aj najväčší počet žandárov a späť do väzenia sa dostať nechcú.

František Pál ako znalec svojho okolia navrhuje vylúpiť poštu v Bátke. Je to dosť veľká obec a mal by tam byť dostatok peňazí, no a je aj dostatočne ďaleko od Dubovca. Nebudú podozrievať jeho, veď doteraz sa žiadnej lúpeže nedopustil, on má na rováši len krádeže a výtržnosti.

Najskôr spoločne zájdu do Bátky nenápadne si obzrieť počas dňa inkriminované miesto. Sú spokojní, ruch na pošte sa zdá byť dosť čulý, peňazí by tam malo byť dostatok. Poobzerajú si aj prípadné únikové cesty, až by sa niečo neočakávané pritrafilo.

Dňa 27. augusta roku 1933 sa púšťajú do akcie. Podvečer prichádzajú k Bátke a krytý lesom si rozkladajú malý ohník. Opekajú si na ňom slaninu, ktorú zajedajú s chlebíkom. Zo studenej pahreby vyberajú nezhorené časti dreva, ktoré pošúchajú riadne v dlaniach. Do rozmrvených uhlíkov prilejú kúsok vody a čiernu hmotu si nanášajú na tvár. Dokonale sa začiernia, tak žeby ich ani vlastné matky nespoznali.

Tesne pred polnocou prichádzajú k budove pošty. Majú zistené, že vo vnútri má svoj byt vedúca tejto pobočky. Mária Demeterová spí pokojným spánkom, keď k nej vtrhnú do bytu dvaja zamaskovaní zločinci. V rukách majú nože, ktorými sa zlovestne oháňajú a Máriu Demeterovú v nočnej košeli ťahajú von z postele. Príšerne sa zľakla keď uvidela tie tváre, ale keď zistila, že jej nechcú ublížiť tak sa trocha upokojila.

Nemuseli ju príliš nútiť, aby im vo vedľajšej miestnosti otvorila trezor. Urobila tak s pokojným vedomím vediac, že tam tých peniažkov nie je veľa a nemá zmysel hrať sa na hrdinku. Jozef Finta a František Pál nechápavo hľadeli do útrob trezora. A keď spočítali všetky drobné tak zistili, že im lúpež miesto tisícok vyniesla len 248 korún, čo aj v tých časoch nebol bohvieaký peniaz.

Aby sa aspoň kúsok odškodnili, tak k lupu pribalili aj prikrývku z postele a pol pecňa chleba, ktorý ležal na stole. Poštárku zviazali a šatkou previazali aj jej ústa, aby po ich odchode nezačala hneď volať o pomoc. Poviazanú Máriu Demeterovú našli ľudia až ráno a privolali četníkov. Nuž mala až neuveriteľne vycibrený pozorovací talent, lebo napriek začierneným tváram popísala lúpežníkov celkom presne.

Četníkom trvalo len pár dní, kým si prišli v Dubovci po Františka Pála. Jednou cestou zbalili aj Jozefa Fintu, ktorý tvrdil, že je tam len na návšteve. Mária Demeterová ich pri konfrontácii jednoznačne usvedčila, aj keď obaja tvrdili, že sa jedná len o omyl a oni sa ničoho nedopustili.

V strede novembra zasadal v Rimavskej Sobote súd. Vymeral im svorne trest po sedem mesiacov odňatia slobody, ktorý sa im začal rátať už od ich zadržania. Spoločne tak Jozef Finta a František Pál mohli dumať ďalej, ako rýchle zbohatnú, keď ich naraz pustia s väzenia.


Autor článku: Vladimír Gondáš

Zdroje:

Gömör zo dňa 19.11.1933


NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross