Špáranie v nose je zlozvyk, ktorým sme si ako deti prešli hádam všetci. Na prvý pohľad pôsobí tento zlozvyk nevinne a väčšina ľudí mu nikdy nepripisovala väčší význam. Najnovšie výskumy však naznačujú, že opakované špáranie v nose - poškodzovanie nosovej sliznice môže mať v dlhodobého hľadiska aj vážnejšie následky. Vedci upozorňujú na možnú súvislosť baktérie Chlamydie pneumoniae, ktorá sa do tela dostáva cez nos a vo vyššom veku môže prispievať k zdravotným problémom.
Článok pokračuje pod reklamou
Nos nie je len orgánom dýchania a čuchu. Zároveň funguje ako prvá obranná línia tela pred baktériami, vírusmi a nečistotami z ovzdušia. Je vystlaný jemnou sliznicou, ktorá zachytáva škodlivé častice. Ak je však sliznica opakovane mechanicky dráždená, napríklad špáraním, môžu v nej vzniknúť drobné poranenia. Práve cez ne sa môžu baktérie ľahšie dostať hlbšie do organizmu.
Austrálski vedci sa vo svojej štúdii zamerali na baktériu Chlamydia pneumoniae. Ide o baktériu, ktorá je známa najmä ako pôvodca infekcií dýchacích ciest, napríklad zápalov priedušiek či pľúc. Výskum naznačil, že ak sa táto baktéria dostane cez poškodenú nosovú sliznicu ďalej do tela, môže v niektorých prípadoch preniknúť až do mozgu.
Keď sa mozog bráni prítomnosti baktérií, spúšťa obranné reakcie. Jednou z nich je tvorba látky nazývanej beta-amyloid. Ide o bielkovinu, ktorú si mozog vytvára ako ochranu. Problém nastáva vtedy, keď sa jej vytvára priveľa. V takom prípade sa začne ukladať medzi nervovými bunkami do tzv. amyloidových plakov - usadenín, ktoré bránia správnej komunikácii medzi mozgovými bunkami.
Práve amyloidové plaky sú typickým znakom Alzheimerovej choroby. Ich hromadenie sa spája so zhoršovaním pamäti, myslenia a orientácie v priestore a čase.
Je dôležité zdôrazniť, že vedci z Austrálie nehovoria o priamom dôkaze, že špáranie v nose spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Ide skôr o upozornenie na možnú súvislosť a jeden z rizikových faktorov, ktorý sa môže pridávať k ďalším. Odborníci pripomínajú, že Alzheimerova choroba vzniká kombináciou viacerých vplyvov, a to genetických predispozícií, veku, zápalových procesov v tele, ale aj životného štýlu.
Inými slovami, samotný zlozvyk nestačí na vznik ochorenia. No ak sa kombinuje s ďalšími rizikami, môže prispieť k procesom, ktoré mozgu dlhodobo neprospievajú.
Článok pokračuje pod reklamou
Téma demencie a Alzheimerovej choroby je na Slovensku čoraz aktuálnejšia. Podľa údajov Slovenskej Alzheimerovej Spoločnosti žije na Slovensku s demenciou približne 60-tisíc ľudí, pričom odborníci upozorňujú, že skutočné čísla môžu byť ešte vyššie. S pribúdajúcim vekom populácie sa očakáva výrazný nárast pacientov a do roku 2050 by sa ich počet mohol takmer zdvojnásobiť.
Alzheimerova choroba tvorí najväčší podiel prípadov demencie. Ide o ochorenie, ktoré sa vyvíja dlhé roky, často bez výrazných príznakov. Práve preto sa dnes čoraz viac hovorí o prevencii a o faktoroch, ktoré môžu spúšťanie ochorenia urýchliť alebo naopak oddialiť.
Zdravie mozgu ovplyvňuje kvalitu nášho života v každom veku. Aj malé zmeny v každodenných návykoch môžu pomôcť udržať myseľ sviežu a aktívnu. A práve možno tieto spôsoby vám ukážu, že starostlivosť o mozog môže byť prirodzenou súčasťou života každého z nás:
Zdroj titulnej ilustrácie: envato.com
NENECHAJTE SI UJSŤ
