No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Nové pravidlá výkupu kovov pocítime všetci, tvrdí majiteľ zberne surovín

ilustračné fotoPriblížiť Slovensko k štandardom Európskej únie, viac separovať a recyklovať, taký je cieľ nového zákona o odpadoch z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý tento týždeň schválili poslanci parlamentu. Platiť by mal od začiatku budúceho roka a zavádza viacero zmien, medzi nimi aj tie, ktoré sprísnia výkup kovového odpadu. Podľa majiteľa zberného dvora a člena Asociácie nezávislých spracovateľov druhotných surovín ide o "novinky", ktoré sa existenčne dotknú nielen mnohých zberní na Slovensku, ale pocítia ich predovšetkým ľudia, ktorí odpad do zberní prinášajú. V chudobných regiónoch obzvlášť.

Päťdesiatnik v špinavej vetrovke, ťahajúci vozík s drôtmi, kusom plechu a starou rúrou. Po celodennej pochôdzke mestom prechádza bránou zberne, tešiac sa na pár mincí. Podobný pohľad sa pracovníkom naskytá takmer každý deň. "V regióne s najvyššou mierou nezamestnanosti je zber kovového odpadu, žiaľ, pre mnohých ľudí jeden zo spôsobov, ako získať aspoň pár eur. Presne vedia, za kým majú ísť, kde im pri troche šťastia dajú nepotrebné železo alebo veci, ktoré by mohli speňažiť," hovorí Igor Albert, majiteľ zberných surovín, ktoré majú v Rimavskej Sobote takmer dvadsaťročnú históriu. Nové pravidlá pre výkup odpadu považuje za najväčšiu ranu pod pás tak pre svoju firmu, ako aj pre ľudí, ktorí do Zberu surovín prichádzajú.

majiteľ Zberu surovín  Igor Albert

majiteľ Zberu surovín Igor Albert

"Po novom totiž bude každý výkup od fyzickej osoby zdanený 19 percentami a peniaze ľudia nedostanú na ruku, ale môžme im ich vyplatiť len bezhotovostne, teda poslať poštovou poukážkou alebo na účet," vysvetľuje a dodáva, že ľudia, ktorí si zbieraním a následným predajom kovového odpadu prilepšujú, častokrát bankové účty ani nemajú, posielanie malých súm poštou podľa jeho slov znamená ďalšie poplatky. "Takže tí, ktorí prinesú odpad v hodnote okolo jedného eura, by ho tu v podstate mali nechať zadarmo. A takých nie je málo. Ak nemajú účty, je to len otázka času, kedy to využijú všelijakí úžerníci," dodáva majiteľ zberných surovín a spomína, že v rámci pripomienkovania návrhu zákona sa snažili presadiť aspoň minimálnu hranicu, do ktorej by bolo možné vyplácať peniaze v hotovosti, väčšinou práve tým najchudobnejším. „Tieto návrhy však neboli akceptované,“povedal.

Majiteľ zberne očakáva prekvapené tváre aj z radov ľudí, ktorí prinášajú odpad len z času na čas. „Každý z nás predsa občas čosi rekonštruuje, opravuje, vymieňa – v dome, v byte, v záhradke, na chate, vyraďujeme nepotrebné veci, proste príde čas, kedy sa potrebujeme zbaviť starého odpadu. Naložíme ho do auta, privezieme do zberných surovín. Prečo máme zaplatiť daň z niečoho, čo sme si už raz kúpili a teda to už bolo zdanené? Peniaze budeme občanom zrážať a túto zrážkovú daň posielať celú do štátnej pokladnice," vysvetľuje Igor Albert a opisuje konkrétny príklad: povedzme, že dôchodca sa chce čestne zbaviť starých kachlí, ktoré mu už dlho zavadzajú v dome. Vážia štyridsať kilogramov, pri dnešnej výkupnej cene by za ne dostal 4,80 eur, rovno na ruku. Podľa majiteľa zberne však po novom z tejto sumy musia odpočítať daň a ak starému pánovi pošlú peniaze poštovou poukážkou, lebo účet nemá, v konečnom dôsledku dostane necelé tri eurá. "Čo sa stane? Ľudia budú demotivovaní. Nepochybujem, že sa nájdu aj takí, ktorí radšej kovový odpad zahodia kamsi do lesa. Nehovoriac o výkupe do zahraničia, veď sme v pohraničnej oblasti," myslí si majiteľ zberu surovín. Z nového zákona mu vyplývajú aj ďalšie povinnosti, prevzatý kovový odpad musí zhromažďovať najmenej sedem dní, v priestore monitorovanom kamerovým systémom. Ministerstvo si od týchto opatrení sľubuje pokles trestnej činnosti spojenej s výkupom kovov.

ilustračné foto"Medializované tvrdenia ministerstva o tom, že osemdesiat percent kovového odpadu v zberniach pochádza z trestnej činnosti, nemajú reálne základy, to povedali už viacerí majitelia zberní. Už teraz vykúpený tovar fotografujeme, od každého si pýtame občiansky, zapisujeme osobné údaje. Ak chce niekto kradnúť, kradnúť bude. Ako tomu zabránime tým, že mu peniaze zdaníme a zvyšok vyplatíme bezhotovostne?!?" pýta sa Igor Albert, ktorý krúti hlavou aj nad sedemdňovým povinným zhromažďovaním vykúpeného odpadu, považuje ho za zásah do podnikania a nevykonateľné opatrenie. "V prípade, ak sa náhodou objaví podozrenie, že by v zberni mal byť nejaký kradnutý kus železa - kto sa bude hrabať v tej týždňovej kope? Ja nie," hovorí majiteľ zberne, ktorý argumentáciu o znížení trestnej činnosti považuje za mediálnu bublinu na obhajovanie zákona. Podotýka tiež, že zákonná povinnosť mať ciachované váhy prezentovaná ako "novinka" je už teraz nevyhnutnosťou. "Máme tu pravidelne kontroly z metrologického ústavu, váhy jednoducho musíme mať ciachované a certifikované," zdôrazňuje Igor Albert, ktorý je presvedčený, že mnohé zberne na Slovensku majú svoje dni spočítané, hlavne v chudobnejších okresoch. "Myslím si, že nový zákon vôbec nezohľadňuje regionálne rozdiely. Dotkne sa ľudí odkázaných na peniaze zo zberní. Takto sa sociálny štát k svojim občanom nechová! Pre nás to bude znamenať zníženie objemu kovového odpadu v zberniach. Súhlasím s poslancami, ktorí poukázali na to, že zákon smeruje k monopolizácii. Už teraz cítime turbulencie na trhu," hovorí majiteľ zberne a priznáva, že bude nútený pristúpiť k znižovaniu platov a aj k prepúšťaniu.

Nový zákon o odpadoch schválili poslanci v utorok, 17. marca. Zavádza tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za výrobok od jeho výroby až po jeho spracovanie ako odpadu. Znamená to, že výrobcovia budú zodpovedať za recykláciu a spracovanie vlastných výrobkov. Platí to napríklad pre výrobcov alebo dovozcov elektrozariadení, vozidiel, pneumatík, akumulátorov, ale aj papiera, plastov alebo skla. O vytriedený odpad sa majú postarať novovytvorené Organizácie zodpovednosti výrobcov. Obce budú po uzavretí dohody s organizáciami povinné platiť len za vývoz zmiešaného komunálneho odpadu, čo by ich podľa ministra malo motivovať k dôslednému triedeniu odpadu.

Zákon má priniesť aj zrušenie Recyklačného fondu. Funkcie fondu prejdú na výrobcov a na štát. Nový zákon má tiež účinnejšie bojovať proti čiernym skládkam, ktorých je oficiálne na Slovensku približne 2 500, neoficiálne však až 7 000. Štyridsať percent sumy, ktorú občan zaplatí za uloženie odpadu na legálnej skládke, pôjde do Environmentálneho fondu. Tieto peniaze budú potom určené na likvidáciu čiernych skládok. Boj proti čiernym skládkam ostane podľa návrhu zákona v kompetencii obcí, keďže sú podľa ministerstva na túto úlohu najpovolanejšie. Zároveň má zákon v boji proti čiernym skládkam posilniť kompetencie polície. Ak výška škody pri čiernej skládke presiahne 266 eur, začne polícia konať v zmysle trestného zákona. Pokuta pre tých, ktorí nelegálne uložia odpad na čiernej skládke, sa má tiež zvýšiť z doterajších 160 eur na 1 500 eur. (zdroj: tlačová správa MŽP SR)

Opozícia kritizovala, že k zákonu bolo takmer tristo pozmeňujúcich návrhov. Ministerstvo však tvrdí, že 60 percent z nich tvorili len drobné technické úpravy.

Zákon po podpise prezidentom SR nadobudne účinnosť 1. januára 2016.

Zdroj: Rimava.sk


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross