Menu
Podľa ľudovej kultúry mal Nový rok dôležitú úlohu. Ľudia totiž kedysi verili, že to, ako sa budú na Nový rok správať, ovplyvní ich celý rok. Veď azda každý pozná dobre známe – ako na Nový rok, tak po celý rok.
Zvyky na Nový rok sa na celom Slovensku podľa regiónov mierne odlišujú. Medzi najznámejšie patrí určite to, že prvý deň v roku sa nesmie konzumovať mäso z hydiny alebo zajaca, pretože by šťastie a majetok mohli uletieť či utiecť. Dobre známe je aj to, že na Nový rok by sa mala jesť bravčovina a šošovica – symboly hojnosti. Kedysi dávali ľudia šošovicu aj pod obrus, aby mal človek nasledujúci rok veľa peňazí.
Článok pokračuje pod reklamou
Podľa tradícií by ľudia nemali na Nový rok prať ani vešať bielizeň – aby neprivolali smrť, ťažké zomieranie či obesenie. Aby niekoho „nevymietli“, neprivolali smrť, zametali naši predkovia len do rohov miestnosti, nie von. Podľa tradícií budeme mať celý rok taký ako Nový rok.
V Gemeri, Novohrade a Honte sa tradovalo, že prvý deň v roku vstával v rodine ako prvý muž. Priniesol do domu čerstvú vodu, dal do nej červené jablko a všetci sa v nej poumývali – umývanie sa a prezliekanie do čistých šiat bolo na Nový rok zaužívané na celom Slovensku. Naši predkovia tomu pripisovali dôležitú úlohu. Dbali na čistotu, pretože jej zanedbanie sa im mohlo v priebehu roka vrátiť v podobe choroby. Poriadok museli mať aj v obydlí a čisté museli byť aj zvieratá. Ak ráno našli v stajni kravy ležať, bolo to dobrým znamením. Ak však zvieratá stáli, znamenalo to, že im v noci nedali pokoj bosorky. To, že ako prvý vstával muž, malo aj ďalší význam. Prah dverí mala totiž ako prvá prekročiť zdravá a silná osoba, nie žena či starý a chorý človek.
Rôzne zvyky na Gemeri
Ako už v minulosti pre Rimava.sk priblížila riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová, v našom regióne tradičné novoročné zvyky nie sú jednotné. „Všetko sa to odvíja od etnickej skladby obyvateľstva,“ ozrejmila a dodala, že na našom území mali trochu iné zvyky Slováci, iné Maďari a navyše je v okrese množstvo dedín, ktoré od začiatku 20. storočia obývajú presídlenci z iných regiónov v rámci pozemkovej reformy. V Orávke sa tak usadili Gorali, v Králi, Abovciach, Číži presídlenci z Ukrajiny. Behynce, Gemerskú Panicu, Rumince či Gortvu zas obsadili napríklad presídlenci z Maďarska. Na našom území žili aj Nemci, Česi, Rumuni.
Aj napriek tomu, že Gemer je zložený z mnohých etník, ako dominantný môžeme označiť zvyk vinšovania. Ľudia si navzájom želali hojnosť, zdravie a šťastie v rodine. Preto z tohto územia pochádzajú napríklad aj dve novoročné vinšovačky zo stredného Slovenska a Gemera.
Vinšujem vám tento Nový rok,
aby vám odpadol z pece bok,
a z kozuba hruda,
aby vám zostala dievka hrubá.
Vinšujem smele, všetkým vesele:
sedliakom vrece, plné na plece,
pastierom kaše a kravám paše:
sviniam žaludu, že tučné budú.
Na stole nechýbal peceň chleba
Novoročné tradície z Klenovca priblížila Stanislava Zvarová – folkloristka, choreografka a umelecká vedúca klenovského súboru Vepor. Informácie o zvykoch získala vďaka vlastnému skúmaniu koncom 90. rokov. „Moji informátori sú, žiaľ, už všetci nežijúci, ale vďaka nim môžeme tieto zvyky uchovávať prostredníctvom našich folklórnych kolektívov v Klenovci. Tradície sa pomaličky vytrácajú zo života súčasnej generácie, ale je dobré si ich pripomínať a hlavne poukázať na súčinnosť človeka s prírodou, ktorý si ju vážil a chránil, pretože je, bola aj bude dôležitou súčasťou nášho života,“ povedala Stanislava Zvarová.
V Klenovci sa o polnoci pod oknami spievali piesne, vinšovať chodili najprv chlapci. Aj tam platilo, že ak vstúpila do domu ako prvá žena, neveštilo to nič dobré. Ako spomenula, v posledný deň v roku bolo zaužívaných menej obradov ako na Štedrý deň, zvyky sa ale zhodovali. Jedlo v tento deň bolo také ako na Štedrý deň, nechýbala údenina, opekance, večera bola obohatená o kapustnicu. Na stôl sa položil peceň chleba alebo koláč, ktorý sa v tento deň nenačínal, aby rodine chlieb v budúcom roku nechýbal. O polnoci chodili hlavne mladí vinšovať a spievať pod obloky. Na Nový rok sa nerobili žiadne ručné práce – šitie, vyšívanie, lebo by sliepky vajíčka neniesli.
Zdroj: Rimava.sk, výskumy Stanislavy Zvarovej
