Menu
Pri vstupe do malej dedinky neďaleko najteplejšej vodnej nádrže na Slovensku vás privítajú princezné Krasomila a Milica, v strede môžete stretnúť babu Jagu, Janka Hraška či ďalšie rozprávkové bytosti. Dedinka sa nachádza v doline riečky Blh v nadmorskej výške 243 m.n.m. približne 17 kilometrov severovýchodne od Rimavskej Soboty. Súčasný názov obce je odvodený od drieňa, ktorý hojne rastie v okolitom krasovom území a rovnako sa k nej viaže aj román Ľudovíta Kubániho „Valghata“. Ak stále netušíte o akú obec ide, tak vedzte, že reč je o Drienčanoch, ktorá v ankete 12 NAJ regiónu Malohont získala prívlastok „NAJrozprávkovejšia dedinka“. Rimava.sk o tom informovala Henrieta Struhárová z Mikroregiónu Rimava a Rimavica.
Obec je podľa jej slov pôsobiskom nielen viacerých známych osobností kultúrneho života 19. storočia, ale aj prírodných zaujímavostí a kultúrno-historických pamiatok. Ako ďalej uviedla, prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1291, kde je uvedená ako Drenchen. „Predpokladá sa však, že obec vznikla ešte skôr. V roku 1344 je zmienka o obci pod názvom Derenchen, 1773 Drecžany, 1868 Drínčany,“ priblížila a dodala, že súčasný názov Drienčany dostala obec až v roku 1920.
História obce sa podľa Struhárovej spája s rodom Derencsényiovcov, ktorí v roku 1297 postavili hrad. V 15. storočí sa hradu zmocnil Ján Jiskra a v roku 1451 ho so svojimi vojskami dobyl Ján Hunyady. Hrad koncom 17. storočia zanikol. „Dodnes z neho zostali len nepatrné zvyšky prerastené hustým porastom,“ doplnila a zároveň podotkla, že v druhej polovici 17. storočia obec patrila viacerým rodinám.
Drienčany sú bohaté na históriu, ponúkajú návštevníkom historické pamiatky a prírodné zaujímavosti. Malá dedinka je výnimočná najmä ako dlhoročné pôsobisko známeho zberateľa ľudovej slovesnosti Pavla Emanuela Dobšinského. Na jeho fare, kde pôsoboil 24 rokov, je v súčasnosti Múzeum rozprávky. „Jeho prítomnosť tu môžete cítiť doslova na každom rohu. Už pri príchode Vás privítajú princezné Krasomila a Milica, v strede obce môžete stretnúť babu Jagu v jej medovníkovom domčeku, ktorú stráži kocúr Emo, uvidíte tu aj Janka Hraška, černokňažníka a iné postavičky,“ opísala Struhárová.
Ďalšími významnými osobnosťami, ktoré v Drienčanoch žili, pôsobili a zanechali stopu po sebe boli zberateľ ľudovej slovesnosti Jonatan Dobroslav Čipka, geológ Gustáv Lyskai, spisovateľ Ľudovít Kubáni, spisovateľ Ján Čajak mladší a osvietenský básnik a filozof Michal Steigel.
V obci nechýbajú ani kultúrne pamiatky. „Za pozornosť určite stojí evanjelický kostol s dreveným kazetovým stropom a drevenou kazateľnicou s akantovou ornamentikou. Kostol je obohnaný obranným múrom so strelnými otvormi a súčasťou areálu kostola je kamenná renesančná zvonica zo 17. storočia,“ avizuje Struhárová, podľa ktorej pod múrmi kostola sa nachádza pamätník, ktorý zobrazuje životnú tvorbu Pavla Dobšinského symbolmi Zlatého pera, zlatej podkovy a zlatého vlasu.
Okrem rozprávkových bytostí a v minulosti i pôsobisko významných osobností je rozprávková dedinka obklopená nádhernou prírodou, je súčasťou Drienčanského krasu, ktorý je známy krasovými jaskyňami, škrapmi a závrtmi. Za pozornosť podľa Struhárovej stojí náučný chodník Drienčanský kras, ktorého súčasťou je oddychové miesto s jedinečnými priestorovými rozprávkovými slnečnými hodinami, labyrintom, perníkovou chalúpkou. „Tu sa tentokrát neopeká Janko a ani len ježibaba, ale klobásky a slaninka,“ dodala.
Od obce smerom na juh sa nachádza vodná nádrž Teplý vrch, ktorá ponúka podmienky na rekreáciu, vodné športy a rybolov. Okrem nej sa v okolí Drienčan nachádza Lesnícky náučný chodník Zvernica, Múzejná expozícia „Od ľanu k plátnu“, Stredoveký evanjelický kostol Rimavská Baňa či Stredoveký evanjelický kostol Kyjatice. Taktiež je možnosť ubytovania v okolí, a to v obci Teplý Vrch, Lukovištia, Ostrany, Hrušovo, Horné Zahorany.
Drienčany a zaujímavosti v obci sú voľne prístupné autom, autobusom, alebo bicyklom.
Návštevu Múzea rozprávky na pamätnej fare P. E. Dobšinského je dobré dohodnúť vopred u farára Štefana Gabčana na telefónnom čísle 0918 828 164.
Turistická trasa:
- modrá trasa: Selce – Teplý Vrch (č.2646)
- http://www.regionmalohont.sk/turisticke-trasy/selce-teply-vrch/
Cyklotrasa:
- červená trasa: Teplý Vrch – Rovné
- http://www.regionmalohont.sk/cyklotrasy/teply-vrch-hrusovo-potok-rovne/
Zdroj: Rimava.sk
