Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA - Riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Oľga Bodorová vydala novú publikáciu s názvom Hrnčiarstvo v Šiveticiach. Východný Gemer-Malohont.
Ide o vedecko-populárnu publikáciu, ktorá podáva dôležité informácie o hrnčiarstve v obci Šivetice. Prvé výskumy uskutočnila v roku 1973 počas štúdia ako študentka Univerzity Komenského v Bratislave.
Článok pokračuje pod reklamou
"V neskorších rokoch 1974 – 1975 som sa téme venovala počas výskumu ku rovnomennej diplomovej práci a ďalších 46 rokov som sa venovala predovšetkým rozsiahlej akvizícii šivetickej či gemersko-malohontskej hrnčiny. Sledovať postupný zánik hrnčiarstva v Šiveticiach bol bolestivý, keďže posledná elektrická pec keramikára Františka Szarku sa rozžeravila v roku 2016. Dnes sa už v obci nikto nevenuje hrnčiarstvu. Aj z tohto dôvodu, pri absencii tradičného ľudového hrnčiarstva v tomto regióne, ako významného nositeľa kultúrneho dedičstva, je kniha vhodná povšimnutia," povedala Bodorová.
Kniha sa venuje histórii hrnčiarstva v širšom regióne či technológii tvarovania výrobkov, zaujímavým typom hrnčiarskych pecí, vypaľovaniu hrnčiny alebo tvarosloviu výrobkov. Jedna textová časť je venovaná aj pozoruhodnému pomenovaniu jednotlivých druhov kuchynského riadu.
Ďalšou kapitolou v knihe je aj významná výstava šivetickej keramiky v roku 1934, ktorá mala celorepublikový rozmer. Nájdete v nej aj slovník hrnčiarskeho remesla. Obrazovú časť knihy tvorí 203 fotografií, ktoré sú v knižnej podobe publikované prvýkrát.
Článok pokračuje pod reklamou
Hrnčiarstvo, a všeobecne výrobky z hliny, bolo jedným z najdôležitejších druhov remeselnej domácej výroby v tejto časti stolice. „Remeslo vykresľujem na pozadí nedávnej minulosti, keď hrnčiarske produkty so značkou gemersko-malohontská hrnčina, boli nenahraditeľným sortimentom v širokom kontexte juhovýchodnej Európy. V súčasnosti je v regióne tento druh výroby prakticky na zániku," vysvetlila Bodorová.
Vari najcennejším zdrojom v knihe sú podľa Oľgy Bodorovej mená a zoznamy hrnčiarov z rôznych časových úsekov. Kým na prelome 19. a 20. storočia pre Šivetice pri otázke, koľko hrnčiarov bolo v obci, odpoveď znela: „Všetci sme boli hrnčiari, okrem pána farára a učiteľa...“, tak po prvej svetovej vojne sa ich počet zredukoval, aj vďaka vojnovým udalostiam.
Ako ďalej vysvetlila autorka knihy, po druhej svetovej vojne v obci zostalo len pár hrnčiarov, z ktorých sa v roku 1956 zapísal do ÚĽUV len Ján Kováč (1890 – 1963). Neskôr sa stal zamestnancom ÚĽUV mladší hrnčiar Ondrej Janko Buriak (1926 – 1997). Z ďalších hrnčiarov zaregistrovali ešte Jána Vrbjara staršieho (1907 – 1984) a troch keramikárov: Františka Szarku (*1936), Jána Vrbjara mladšieho (1931 – 1990) a Jána Čipku (1930 – 2005).
V súčasnosti môžeme podľa Oľgy Bodorovej s nostalgiou konštatovať, že okrem Františka Szarku, ktorý remeslo zanechal vo veku 80 rokov (2016), v obci predtým chýrne remeslo, smrťou posledných hrnčiarov, zaniklo. Veď boli to práve hrnčiarske výrobky, ktoré obec Šivetice preslávili v rozsiahlom priestore Karpatskej kotliny. Dnes môžeme vzdať úctu a spomienku na chýrnych hrnčiarskych majstrov na šivetickom cintoríne, kde sú mnohí pochovaní, hneď vedľa ešte známejšej kultúrnej pamiatky – šivetickej rotundy z polovice 13. storočia, s úchvatným freskami.
„Dúfam, že tak ako publikácia Hrnčiarstvo v Suchánskej doline, vydaná autorkou v roku 2019, aj táto nová kniha sa stane pre múzejníkov pomôckou pri jej identifikácii. Sen, vydať túto publikáciu, sa splnil. Vďaka všetkým, ktorí prispeli na jej vydanie, čo i len malou čiastkou,“ dodala Oľga Bodorová.
