Menu
V menších slovenských regiónoch sa často rodia príbehy ľudí, ktorí roky pracujú pre svoje mesto bez veľkých titulkov či reflektorov médií. Medzi nimi sú aj ženy, ktoré sa rozhodli vstúpiť do verejného života a niesť zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí. Jednou z takýchto osobností je bývalá primátorka mesta Poltár, Martina Brisudová, ktorá sa zapísala do histórie mesta ako prvá žena na jeho čele.
Jej príbeh je príbehom verejnej služby, osobnej odvahy a schopnosti obstáť aj v období politických sporov, kríz a spoločenského napätia. Dnes pôsobí ako poslankyňa mestského zastupiteľstva, no na verejný život sa pozerá už s väčším odstupom a životnými skúsenosťami.
Článok pokračuje pod reklamou
Keď sa obzrie späť na svoje pôsobenie vo funkcii primátorky, opisuje toto obdobie ako náročné, no zároveň mimoriadne formujúce. „Moje obdobie primátorky v rokoch 2018 – 2022 bolo náročné, ale z hľadiska životných skúseností aj mimoriadne cenné. Bola som historicky prvou ženou zvolenou do tejto pozície v Poltári a dúfam, že nie poslednou. Nazvala by som to krst ohňom.“
Do jej funkčného obdobia totiž zasiahli udalosti, ktoré nikto nepredpokladal. „Pandémia covidu a vojnový konflikt na Ukrajine počas celého štvorročného obdobia intenzívne preverovali moju pripravenosť, odolnosť a schopnosť rozhodovať v neistote.“
Tieto situácie podľa jej slov zároveň vytvorili priestor využiť skúsenosti zo zdravotníctva a viac ako tridsaťročnú prax v samospráve.
Od začiatku si uvedomovala, že štyri roky sú v samospráve krátky čas na zásadné zmeny. „Od začiatku som vedela, že štyri roky sú krátky čas na veľké zmeny. Preto sme sa hneď sústredili na zodpovedné hospodárenie a získavanie mimorozpočtových zdrojov.“
Mesto podľa jej slov šetrilo tam, kde to bolo možné. „Šetrili sme tam, kde to bolo možné, aby sme mohli investovať do opráv ciest, chodníkov či zatekajúcich striech.“
Zároveň sa snažili hľadať nové možnosti rozvoja. „Snažili sme sa oživiť dopravné prepojenie regiónu a hľadať vhodné pozemky na výstavbu rodinných domov pre mladé rodiny v lokalitách Skalica a Zelené. Jednoducho dať Poltáru víziu, stanoviť cieľ, ku ktorému stojí za to kráčať.“
Jej nástup do funkcie však nebol jednoduchý. „Už nástup do funkcie primátorky nebol jednoduchý, pretože pred mojím príchodom odišli viacerí najmä vedúci pracovníci úradu a čelila som aj podaniu mojich protikandidátov na Ústavný súd.“
Ani posledný rok vo funkcii nebol pokojný. „Časť poslancov prestala chodiť na zasadnutia zastupiteľstva a mesto sa ocitlo v rozpočtovom provizóriu.“
Do toho sa podľa jej slov pridávali aj rôzne podania na orgány činné v trestnom konaní. „Vedela som, že tieto obvinenia nemajú reálny základ a pochopila som, že majú spomaliť dobre rozbehnutý vlak.“
Za jedno z najdôležitejších rozhodnutí považuje kroky, ktoré mali dlhodobý význam pre fungovanie mesta. „Uprednostnili sme praktickosť pred pozlátkom, verejný záujem pred politickým marketingom a obsah pred titulkami.“
Mesto sa podľa nej začalo viac otvárať „Mestská samospráva sa začala otvárať občanom, podklady pre zastupiteľstvo sa začali zverejňovať, občania mohli prísť na zasadnutie komisií, zriadilo sa klientske centrum.“
Podľa nej by mala mať možnosť ovplyvňovať chod mesta každá skupina obyvateľov bez ohľadu na politickú príslušnosť.
Jednou z tém, o ktorej hovorí otvorene, je postavenie žien vo verejných funkciách. „Som presvedčená, že ženy to vo verejných funkciách nemajú ľahké. Často znášajú útoky nielen na svoju prácu, ale veľmi často aj na svoj výzor.“
Takéto situácie zasahujú aj rodinu. Spomína napríklad moment, ktorý sa dotkol jej syna. „Môj mladší syn ako predškolák videl dospelého muža, ktorý mal na tričku moju podobizeň s nápisom ‘Brisudová je zlo’. Zvyčajne je mama v ponímaní dieťaťa láska a ochrana, nie zlo.“
Napriek tomu si váži ženy, ktoré sa rozhodnú vstúpiť do verejného života. „Vážim si ženy, ktoré sa rozhodnú vyjsť odvážne z tieňa a ísť s kožou na trh. Občas to silne zabolí, ale ich odvaha mala, má a vždy bude mať cenu zlata.“
Spomenula bývalé kolegyne z parlamentu a priateľky Anku Remiášovú či pani Zlatku Kušnírovú. "Sú príkladmi žien, ktoré zažili najbolestnejšie chvíle, napriek tomu stále veria a čakajú na spravodlivosť. Nadýchnuť sa spravodlivosti prajem aj pani Márii Mikovej z Poltára, ktorá roky čaká na správu o svojom nezvestnom synovi. A ak by sa dal vrátiť čas, určite by som chcela stretnúť napríklad novinárku Otu Plávkovú alebo právničku Miladu Horákovú. Sú pre mňa svetielkami nádeje a odvahy na ceste tŕnistej, ale správnej. Ako sa hovorí - to najkrajšie v živote býva vykúpené najväčšou bolesťou."
Politika jej podľa vlastných slov priniesla množstvo skúseností.„Politika ma naučila veľmi veľa a úprimne – som rada, že môžem byť jej súčasťou." Uvedomila si aj to, že medzi politikmi existujú veľké rozdiely v motiváciách.„Veľa záleží na tom, s akým úmyslom človek do politiky vstupuje. Či chce pomáhať ľuďom a posúvať veci dopredu, alebo len využiť príležitosť pre seba.“
Ak tieto hodnoty chýbajú, potom sme podľa nej svedkami takých situácií, že namiesto rozvoja regiónov či cestovného ruchu sa za verejné peniaze stavajú súkromné haciendy alebo cesty vedúce k nim. "A to je vždy škoda pre Slovensko a jeho povesť."
Ako ďalej ale pokračovala, uviedla, že obzvlášť rada bola, keď prešiel daňový bonus či zvýšenie prídavkov na dieťa. "Osobne ma teší, že som bola súčasťou malej skupiny poslancov, ktorá intenzívne podporovala život menšín a získala za svoju prácu ocenenie „Priateľ menšín v NR SR“. Nie je to síce žiadna zlatá medaila, ale hodnoty priateľstva ma vždy vedeli potešiť."
Prekvapilo ju však, koľko milých a zodpovedných ľudí v politike stretla. "Práve oni mi dávajú nádej, že čestnosť a spravodlivosť majú stále zmysel.“
Po komunálnej politike mala možnosť pôsobiť aj na národnej úrovni. „Ako primátorka som bola denne v kontakte s ľuďmi. Problémy mali konkrétne tváre, mená a príbehy.“
Na národnej úrovni sú rozhodnutia systémové. „Rozhodnutia sú menej osobné, no o to zodpovednejšie, pretože ovplyvňujú veľké skupiny ľudí naraz.“
Silným momentom bola pre ňu aj pracovná cesta na Ukrajinu počas vojny. „Dodnes si pamätám kvílenie sirén, rachot dopadajúcich rakiet a slzy matiek a dcér, ktoré boli znásilnené.“
Aj dnes je aktívna vo verejnom živote ako poslankyňa mestského zastupiteľstva. „Politický adrenalín mi nechýba, pretože ho stále mám.“ V poslednom čase, ako uviedla, sa však Poltár spomína skôr v súvislosti s kontroverznými politickými vystúpeniami primátora mesta. "Priznám sa, že sa s tým väčšinou nestotožňujem."
Ako služobne najstaršia poslankyňa má za sebou roky skúseností. "Vždy som sa snažila hovoriť veci otvorene a nastaviť moci zrkadlo, aj keď to nie je vždy pohodlné a niekedy to zo mňa robí „nepohodlnú“ poslankyňu. Prekvapuje ma, že sa k niektorým dokumentom dostávam až cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, alebo že niektoré materiály – napríklad protest prokurátorky – neboli poslancom predložené, hoci im boli adresované."
Ako uviedla, súčasné vedenie mesta venuje veľa energie kritike jej osoby namiesto toho, aby sa sústredilo na vlastnú prácu pre mesto. "Vnímam to skôr ako snahu odviesť pozornosť od riešenia skutočných problémov."
Okrem politiky sa venuje rodine a práci v samospráve. „Môj bežný deň je v podstate úplne obyčajný. Skladá sa z práce a starostlivosti o rodinu.“ Voľný čas rada trávi čítaním, počúvaním podcastov alebo cestovaním. „Rada si prečítam dobrú knihu, venujem sa tvorivému písaniu a keď je príležitosť, rada spoznávam nové miesta.“
Osobitné miesto v jej živote majú jej synovia, ktorým sa snaží venovať a zároveň sa od nich veľa učí. "V poslednom čase spolu viac cestujeme, objavujeme a snažíme sa zachytiť zaujímavé miesta hľadáčikom fotoaparátu," dodáva Martina.
Poltár podľa nej stojí pred veľkou výzvou – demografickým úbytkom obyvateľov. „Myslím si, že Poltáru dnes chýba vízia.“
Za dôležité považuje podporu mladých rodín aj starších obyvateľov. „Je nevyhnutné venovať veľkú pozornosť aj starším obyvateľom a rozširovať kapacity opatrovateľskej starostlivosti.“
Zároveň upozorňuje na odchod mladých ľudí zo Slovenska. „Ak naše deti utekajú z krajiny, ktorá je ich domovom, má to svoj dôvod.“
Verejný život jej nie je ľahostajný ani dnes. „Rada by som svoje skúsenosti odovzdala najmä mladým ľuďom, ktorí chcú robiť veci poctivo, čestne a s dobrým úmyslom.“ Jej rada pre mladú generáciu je jednoduchá. „Odporúčam veľa čítať, vzdelávať sa a byť vnímavý k potrebám iných.“
Ako doplnila, je pre ňu úplným požehnaním je žiť v blízkosti rozhľadených ľudí obdarených životnou múdrosťou. "Pozerať sa nad obzor a stáť pritom oboma nohami pevne na zemi. Tiež by som chcela poďakovať tým ľuďom, ktorí ma svojím životom ovplyvnili a možno ani nevedeli ako veľmi sú pre mňa
výnimoční."
Príbehy silných žien z regiónov často nevznikajú v televíznych štúdiách ani na veľkých pódiách. Rodia sa v mestských úradoch, na rokovaniach zastupiteľstiev, v rozhovoroch s občanmi či pri riešení každodenných problémov mesta.
Aj preto je jej príbeh pripomienkou, že verejná služba nie je len o politike, ale najmä o vytrvalosti, hodnotách a schopnosti stáť si za tým, čo človek považuje za správne. „Nikto a nič nezabránilo tomu, aby som sa snažila byť hlasom obyčajných ľudí, ktorí chcú slušné, funkčné a moderné mesto.“
NENECHAJTE SI UJSŤ
NENECHAJTE SI UJSŤ
