Menu
Je to takmer 40 rokov, kedy sa etnologička a zároveň riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová pustila do výskumu v teréne v obci Sušany a následne získavaniu hrnčiny či hľadaniu informácií o hrnčiarstve v historickej stolici Gemer-Malohont. A tak po štyroch desaťročiach uzrela svetlo sveta jej nová publikácia s názvom Hrnčiarstvo v Suchánskej doline. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom projektu.
Hrnčiarstvo v Suchánskej doline je vedecko-populárna publikácia, ktorá na 248 stranách podáva dôležité informácie o hrnčiarstve v historickej stolici Gemer-Malohont, predovšetkým v jej západnej časti - v Suchánskej doline, konkrétne v obciach Hrnčiarske Zalužany, Sušany, Pondelok a Veľká Suchá, dnes Hrnčiarska Ves a čiastočne Ožďany. „Etnografické výskumy v teréne, predovšetkým v obci Sušany, som uskutočnila v rokoch 1978 až 1979 a neskôr som na téme pracovala takmer 40 rokov, hlavne na rozsiahlej akvizícii hrnčiny pochádzajúcej z tohto regiónu. Pri absencii publikácie s tematikou tradičného ľudového hrnčiarstva v tomto hrnčiarskom regióne, ako významného nositeľa kultúrneho dedičstva, je kniha prvým pokusom o túto nápravu,“ uviedla Bodorová.
Podľa jej slov sa kniha venuje jednak histórii hrnčiarstva, technológii, a to od nálezísk hliny až po jej spracovanie, tvarovanie výrobkov, zaujímavým archaickým typom hrnčiarskych pecí, vypaľovaniu v dvoch typoch pecí. Samostatná časť knihy je venovaná pozoruhodnému a nezvyčajnému pomenovaniu jednotlivých druhov kuchynského riadu (spuštejkt, pouposeďen, poseďen, babšaňík, ourtňik, hlaveňík…).
„Zaujímavé, doposiaľ nepublikované a neznáme, sú aj spôsoby predaja, ako geografické rozšírenie predajných miest, ktoré najmä v 18. - 19. storočí smerovalo na juh od regiónu, na Dolnú zem, ktorú zhodne hrnčiari v Suchánskej doline nazývali Mezjév. Cenné sú aj prvýkrát zverejnené jednotlivé miesta predaja na území vzdialenom približne 300 až 400 kilometrov od regiónu, ktoré boli počas troch storočí intenzívne zásobované touto hrnčiarskou produkciou,“ priblížila autorka publikácie.
Osobitná kapitola knihy je venovaná, na tú dobu, významnej keramickej manufaktúre v Pondelku, dnes Hrnčiarska Ves, kde v rokoch 1769 - 1812 fungovala keramická výroba fajansy, určená pre vyššie a stredné sociálne vrstvy obyvateľov. Ako ďalej spomenula, čitateľovu pozornosť si zaslúži aj dialektologický slovník nárečia Suchánskej doliny. Obrazovú časť knihy reprezentuje výber 219 fotografií, najcharakteristickejších druhov hrnčiarskych výrobkov, ktoré sú v knižnej podobe publikované prvýkrát. „Medzi cenné zábery radíme aj dobové fotografie predaja výrobkov na trhoch a jarmokoch, doposiaľ nepublikované kresby technologických procesov hrnčiarskej výroby a ukážka dvoch typov hrnčiarskych pecí,“ doplnila. Zemepisne sa publikácia orientuje na lokality, kde hrnčiarstvo fungovalo ešte v 19. storočí a vynímalo sa nad všetky druhy tradičných remesiel.
Podľa Bodorovej s istým rizikom neúplnosti publikácia prezentuje problematiku hrnčiarstva v Suchánskej doline od jeho vzniku po súčasnosť. Ako dodáva, rozsiahly fenomén, známy pod pojmom gemersko-malohontské hrnčiarstvo, nielen hrnčina ako výsledný produkt, si zaslúži oveľa väčší priestor, aký mu venuje vydaná publikácia. V knižnej forme uchované tradičné prejavy hrnčiarskej výroby, ako jedno z charakteristických zamestnaní ľudu, sú spomienkou na generácie minulé a darom pre budúce generácie. „Dúfam, že pre múzejníkov sa publikácia stane pomôckou pri jej identifikácii. Sen, vydať túto publikáciu, sa splnil. Vďaka všetkým, ktorí prispeli na jej vydanie, čo i len malou čiastkou,“ zakončila riaditeľka Bodorová.
Zdroj: Rimava.sk FOTO: Oľga Bodorová
