No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Poľnohospodári sa búria: Na ornej pôde majú vysadiť trávu, tvrdí Zsolt Simon

V piatok ráno 26. júna si to skupina vlastníkov pozemkov namierila rovno pred Okresný úrad v Rimavskej Sobote. Rozhodli sa podať hromadnú pripomienku k dokumentu s názvom Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Rimavská Sobota. Zjednodušene povedané, štát im chce podľa Zsolta Simona napríklad ich ornú pôdu zmeniť na lúky.

Vlastníci pôdy prídu o svoj majetok, hovorí Simon

Poľnohospodári pod vedením Zsolta Simona vystúpili s pripomienkou, pod ktorú sa podpísalo približne 1 100 majiteľov pôdy v okrese Rimavská Sobota. Vystúpili proti súčasnej podobe dokumentu, ktorý schválila podľa Simona minulá vláda. „Považujeme za vrcholne neseriózne, že agentúra životného prostredia nakázala okresnému úradu začať konanie 18. mája tohto roku na základe verejnej vyhlášky, keď bol vyhlásený núdzový stav,“ povedal Zsolt Simon, ktorý je jedným z majiteľov pozemkov. Obce v okrese teda vyvesili na svoje úradné tabule oznam, no podľa Simona nikto v čase pandémie na úrad nechodil. „V tom čase spustia konanie, ktoré má za výsledok znehodnotenie majetkov. Je to veľmi neférové voči vlastníkom,“ tvrdí predkladateľ hromadnej pripomienky.

Článok pokračuje pod reklamou



Podstata dokumentu podľa Simona spočíva v tom, že sa orná pôda zmení na trvalý trávny porast. „Kým orná pôda má hodnotu povedzme 2 000 eur, trvalý trávny porast bude mať hodnotu 500 eur. Majitelia prídu o svoj majetok,“ povedal Simon a dodal, že sa to týka aj lesov. Ak ich zaradia do ochranného pásma, nemôže sa v nich ťažiť. „Vlastník nebude mať príjem a obecný úrad nebude mať príjem z daní,“ hodnotí Zsolt Simon, podľa ktorého dokument obmedzuje hospodárenie súkromných spoločností. Ako ďalej uviedol, vlastníci pozemkov nevedia, kto vypracoval dokument a kto bol kedy na ich pozemkoch, pretože im nič nebolo oznámené a oni ani takýto súhlas na vstup nevydali.

Zsolt Simon spolu s inými vlastníkmi pôdy zozbieral viac ako 1 100 podpisov.

Pôdohospodári majú štyri hlavné požiadavky

Za to, že štát môže formou verejnej vyhlášky vykonať takéto opatrenia, môže podľa Zsolta Simona prijatie zákona v minulom roku. „Dovtedy platilo, že takýto dokument orgány životného prostredia mohli schváliť len po prerokovaní s vlastníkmi, ktorí sú v katastri nehnuteľností,“ ozrejmil Simon, ktorý má v pláne proti tomuto zákonu spísať aj petíciu. „Ak je príliš veľa účastníkov konania, môžu konať na základe verejnej vyhlášky,“ vysvetľuje ďalej a zároveň dodáva, že z tohto dôvodu Slovenská agentúra životného prostredia spojila 107 obcí v okrese do jedného konania. „Nech mi niekto vysvetlí, čo má Král alebo Tachty spoločné s Tisovcom,“ položil otázku predkladať Simon.

Hlavným bodom požiadaviek, pod ktoré sa vlastníci pozemkov podpísali, je prerokovanie dokumentu v každej obci osobitne so všetkými dotknutými vlastníkmi. Ďalej chcú, aby boli vyčíslené dopady a kompenzácie za obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle Ústavy SR a taktiež, aby boli do projektu začlenené len pozemky s písomným súhlasom vlastníkov. V neposlednom rade chcú docieliť to, aby sa pre každé katastrálne územie konalo v samostatnom konaní.

Potrebujeme pre zvieratá vyrobiť krmivá, hovorí poľnohospodár Tankó

„Ako má niekto produkovať, keď mu povedia, že na ornej pôde bude mať lúku,“ začal s témou potravinovej sebestačnosti Simon. „Keby tento dokument prešiel bez povšimnutia, tak sa stane záväzným a vlastníci to budú musieť vykonávať,“ tvrdí Zsolt Simon, ktorý dúfa, že súčasná vláda pristúpi na ich požiadavky.

Ak bude dokument schválený, na označených plochách budú musieť farmári podľa Simona vysadiť to, čo im prikážu.

Svoj podpis pod hromadnú pripomienku dal aj Tomáš Tankó. Spolu s rodinou vlastní firmu na Nižnej Pokoradzi. „Ročne vychováme viac ako 600 ošípaných, ktoré aj spracujeme. Pre tie zvieratá potrebujeme vyrobiť krmivá. Momentálne hospodárime na 230 hektároch, 200 hektárov z toho tvorí orná pôda. Ak by schválili tento dokument, ostalo by nám necelých 20 hektárov, ostatnú pôdu by sme museli zatrávniť alebo zalesniť,“ hovorí Tankó, podľa ktorého sú to úrodné a kvalitné pôdy. „Pôda je pre každý štát strategickou komoditou, nevytvorí sa z jedného dňa na druhý. Dnes ju zatrávnime a ideme hovoriť o potravinovej sebestačnosti,“ povedal poľnohospodár.

Zdroj: Rimava.sk

Predseda NR SR Boris Kollár diskutoval v Tisovci o zonácii NP Muránska planina

Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross