Menu
Hnúšťanská samospráva aplikuje v tomto volebnom období prax, že keď viceprimátor mesta Grigorij Šamin vedie rokovanie mestského zastupiteľstva namiesto primátora, nehlasuje. „Nemôžem hlasovať,“ vravel poslaneckým kolegom na septembrovom rokovaní mestského parlamentu. Má to vplyv aj na počet hlasov potrebných pri schvaľovaní uznesení i na kvórum. Šamin je poslancom zastupiteľstva. Podľa názoru Milana Migaľu, vedúceho kancelárie primátora mesta, nemá zástupca primátora v tomto prípade hlasovať. Ako poznamenal, nemôže plniť úlohu dvojjedinnosti. Povedal to na rokovaní zastupiteľstva, keď sa naňho obrátil Šamin, aby situáciu s jeho nehlasovaním vysvetlil poslancom. Rezort vnútra i ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS však majú na túto záležitosť iný názor.
Článok pokračuje pod reklamou
V prvom rade vykonáva mandát poslanca
Ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák pre Rimava.sk uviedol, že člen zastupiteľstva je v prvom rade poslancom. Ak podľa neho vykonáva zastupovanie starostu, nadobúda tak niektoré z jeho kompetencií, avšak stále v prvom rade vykonáva mandát poslanca, s čím sa spájajú oprávnenia priamo zo zákona o obecnom zriadení. Podľa jeho vyjadrenia však evidujú niekoľko nejednoznačných výkladov práva v danej oblasti. „A práve preto by bolo najvhodnejšie, aby rezort vnútra ako gestor príslušnej legislatívy vydal jednoznačné usmernenie, ktoré bude minimalizovať viaceré možnosti výkladu tejto situácie,“ pokračoval Kaliňák. Hnúšťa je členom ZMOS.
Hlasovať je správny postup
Zástupca primátora, ktorý vedie rokovanie mestského zastupiteľstva, má naďalej právo hlasovať. Ak poslanec zastupuje primátora, nemá to vplyv na jeho práva ako poslanca. Pre Rimava.sk to uviedol tlačový odbor ministerstva vnútra, pričom vyjadrenie pripravil odbor miestnej štátnej správy. „Je stále poslancom a ako poslanec môže hlasovať,“ dodal ďalej s tým, že Ministerstvo vnútra SR ako gestor zákona o obecnom zriadení zastáva tento názor. „Právne záväzný výklad zákona môže poskytnúť iba súd,“ poznamenal. Rezort vnútra ale konštatoval, že postup, keď zástupcovia primátora či starostu hlasujú ako poslanci, pokladá za správny.
Tlačový odbor ministerstva vnútra uviedol, že ak poslanec, v danom prípade zástupca primátora, nehlasuje, malo by sa to chápať tak, že sa zdržal hlasovania. „Tak by to malo byť zachytené aj v zápisnici zo zasadnutia zastupiteľstva,“ ozrejmil. Podľa ministerstva problém môže vzniknúť, ak napriek účasti na zasadnutí nie je zástupca primátora zarátaný medzi prítomných poslancov. V hnúšťanskej zápisnici je uvedený počet hlasujúcich poslancov, čiže bez zástupcu primátora, keď vedie rokovanie.
Dvojjediné postavenie považuje Migaľa za neprípustné
Vedúci kancelárie primátora Milan Migaľa pre Rimava.sk uviedol, že zákon o obecnom zriadení výslovne neupravuje, či má zástupca primátora hlasovať ako poslanec, alebo nemá, keď plní úlohy primátora. Keď vedie rokovanie má podľa neho osobitné postavenie, kedy „nevykonáva úlohy poslanca obecného zastupiteľstva, ale vykonáva úlohu starostu v plnom rozsahu“. Vychádza z toho, že keď nemá primátor, resp. starosta právo hlasovať, nemá ho ani jeho zástupca na tejto pozícii. Na druhej strane zákon neurčuje, poznamenal, že sa zástupca starostu stáva starostom. „Záver, že nemôže hlasovať, je nevyhnutný z dôvodu, že funkcie starostu a poslanca sú nezlučiteľné. A preto aj v prípade, kedy nehovoríme o zániku mandátu poslanca, ale poslanec bude vykonávať a plniť úlohy starostu obce, je potrebné, aby nevykonával zároveň aj úlohy poslanca obecného zastupiteľstva. Takéto dvojjediné postavenie jednej osoby s odlišnými právami a povinnosťami je právne neakceptovateľné a neprípustné,“ napísal v stanovisku Milan Migaľa, odvolávajúci sa na publikáciu Rokovanie obecného zastupiteľstva, ktorej autori majú právnické vzdelanie.
Zdroj: Rimava.sk
