Menu
Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť triedený zber kuchynského biologického odpadu. Samosprávy bijú na poplach, tvrdia, že na zmenu legislatívy sa nestíhajú pripraviť.
Poplatky narastú, zvyšovaniu sa nevyhne ani Rimavská Sobota
Od nového roka musia k farebným kontajnerom na triedený odpad pribudnúť ďalšie nádoby hnedej farby – určené na zvyšky z kuchyne. Týmto opatrením by sa malo odstrániť, alebo aspoň znížiť množstvo kuchynského odpadu v nádobách na zmesový komunálny odpad, pričom na jedného Slováka pripadá približne 100 kilogramov tohto odpadu ročne.
Triedenie bioodpadu a jeho následné zhodnocovanie je dôležité kvôli tomu, že takýto odpad je najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.
Článok pokračuje pod reklamou
Nová povinnosť predstavuje pre mesto mimoriadne náročnú úlohu, informoval Rimava.sk Ján Bozó z oddelenia stavebného poriadku, životného prostredia a dopravy Mestského úradu v Rimavskej Sobote. „Predpokladáme, že zároveň aj finančne nákladnú záležitosť. V súčasnosti mesto pripravuje testovaciu variantu zberu kuchynského odpadu v rámci vytypovaného bytového domu a vytypovanej ulice s rodinnými domami za účelom odhadu produkcie tohto odpadu, potreby nastavenia frekvencie vývozu ako aj odhadu nákladov na túto činnosť,“ ozrejmil Bozó s tým, že to, ktorá firma bude tento zvoz zabezpečovať, ukážu až výsledky verejného obstarávania.
„Predmetná zmena ovplyvní výšku poplatku za komunálny odpad. Dôjde k jeho zvýšeniu za účelom potreby vykrytia nákladov vzniknutých zavedením tohto spôsobu zberu,“ potvrdil Bozó. V Rimavskej Sobote je tento poplatok stanovený na 20 eur ročne na osobu.
Lučenec žiada financie od štátu
„Mesto Lučenec podalo žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia na projekt Zhodnotenie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO) v meste Lučenec – kuchynský odpad,“ povedala pre Rimava.sk Mária Bérešová, vedúca kancelárie primátorky mesta, s tým, že súčasťou projektu sú aj náklady na nákup zberných nádob na bioodpad v predpokladanej výške 128 390 eur. Aktuálne podľa nej prebieha schvaľovací proces – odborné hodnotenie.
Poplatok za komunálny odpad je v Lučenci na jedného obyvateľa stanovený na niečo cez 29 eur. To, či sa jeho výška zmení, Bérešová nekonkretizovala. Dodala však, že ani Lučenec ešte nevie, koľko bude tento zvoz kuchynského odpadu stáť.
Je to nereálny termín, myslí si starosta obce Jesenské Gabriel Mihályi
Podľa predsedu Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu (ZMOGaM) Mariána Habovčíka samosprávy v tomto regióne nie sú výnimkou a zmena legislatívy ich zasiahla nepripravených. „Nevieme, čo nás čaká,“ povedal pre Rimava.sk s tým, že zberové spoločnosti sa podľa neho na zmenu už začínajú pripravovať. „Bude to veľká záťaž na obyvateľov aj na obce. Čo sa týka odpadového hospodárstva, sú to nesystémové riešenia,“ myslí si Habovčík, podľa ktorého sa budú obce snažiť nájsť najlepšie riešenia, aby nemuseli viacej zaťažovať peňaženky obyvateľov, čomu sa však podľa neho, pravdepodobne, aj napriek snahe nevyhnú.
„V tejto situácii, keď tu máme aj koronavírus a iné povinnosti, je to nereálny termín, aj z hľadiska logistiky. Samozrejme, ministerstvo tvrdí, že sme sa na to mohli pripravovať,“ tvrdí starosta Jesenského Gabriel Mihályi, podľa ktorého by zákon mohol byť postupne odstupňovaný, teda platiť najskôr pre mestá, a potom pre menšie obce. „Pre obce na vidieku to bude veľmi náročné a je to nelogické,“ myslí si starosta Jesenského. „Nemôžete to potom hocikde vyliať,“ vysvetľuje Mihályi, podľa ktorého budú niektoré obce musieť tento odpad vyvážať aj do vzdialenosti 100 kilometrov.
ZMOS chcel získať ešte jeden rok, envirorezort požiadavke nevyhovel
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) Ministerstvu životného prostredia SR navrhlo odklad tejto povinnosti o jeden rok, čo však rezort odmietol. ZMOS poukázal na to, že samosprávy nemajú vyriešené technické zabezpečenie zberu kuchynského odpadu, jeho ďalší prevoz a ani následné zhodnotenie.
„Zvýšia sa vstupné náklady na nádoby, zber a zvoz kuchynského odpadu, taktiež si zber vyžaduje náročnú logistiku. Tieto zvýšené náklady samospráv sa premietnu aj na poplatku, ktorý je hradený z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Zber kuchynského bioodpadu by mal byť realizovaný minimálne raz za dva týždne. Taktiež po každom zbere je potrebné nádobu vydezinfikovať,“ uviedol hovorca ZMOS Michal Kaliňák.
„Ministerstvo životného prostredia pripravuje finančný mechanizmus, ktorý mestám a obciam pomôže plniť si povinnosti triediť kuchynský bioodpad,“ uviedol envirorezort. Štátny tajomník envirorezortu Juraj Smatana však deklaruje, že nebudú pokutovať obce, ktoré zdokladujú, že sa snažia plniť svoje povinnosti.
Zdroj: Rimava.sk
