Menu
Rimavská Sobota každoročne oslavuje Dni mesta, aby si tak pripomenula výročie udelenia výsadných mestských práv a slobôd. Mnohí Rimavskosoboťania však možno ani netušia, kam až toto výročie siaha, za akých okolností sa „ Rymazumbata“ stala zemepanským mestečkom, komu patrila a prečo je práve 5. máj v jej histórii zapísaný ako významný deň hodný osláv.
Faktografia k vzniku stredovekej Rimavskej Soboty je veľmi skromná. Posledné slovo v tomto smere nám môže podať iba archeológia, keďže pramenný materiál k vzniku stredovekej Rimavskej Soboty je nepostačujúci. Dnes však niet sporu o tom, že meno „sobota“ sa spája s dňom, kedy sa tu zvykli konať pravidelné týždenné trhy. Trhoviská s takýmito názvami začali v Uhorsku vznikať od druhej polovice 11. storočia po tom, čo kráľ Belo I. (1060-1063) v súlade s kresťanskou ideológiou zakázal nedeľné trhy. Meno „rimavská“ sa spája s riekou Rimava, ktorá priamo preteká cez mesto.
Upresňujúce označenie Rimavská Sobota (Rymoa Zumbota) je prvýkrát známe z roku 1271 (text tejto listiny sa zachoval z konfirmácie kaločského arcibiskupa Jána z roku 1278), ktorým sa odlišovala od ostatných trhových miest s názvom Sobota. O strediskovom charaktere a významnom postavení Rimavskej Soboty svedčí aj listina z roku 1321, v ktorej synovia Rolanda z rodu Ratold dávajú Helbrandovi a Eliašovi z rodu Stojanovcov do šoltýstva (dedičného richtárstva) viaceré majetky v rámci muránského hradného panstva, ktoré vtedy na jednom úseku hraničilo s majetkom kaločského arcibiskupa. Jednalo sa o Rimavskú Sobotu (Ryma Zumbath).
V období stredoveku na tomto území Malohontu existovala tzv. Rimavská stolica (comitatus de Rymua). Toto územie na základe kráľovskej donácie nadobudlo charakter tzv. imunity. To znamená, že bolo exempčne vyňaté spod správnej a súdnej moci hontianského župana a jurisdikčne spadalo pod kaločského arcibiskupa, ako nového zvrchovaného vlastníka tohto územia. Prvú zmienku o tomto útvare nachádzame v listine kaločského arcibiskupa Štefana z roku 1268 (originál sa taktiež nezachoval, text je známy len z konfimácie z roku 1278). Tento prameň nám dokazuje existenciu arcibiskupského úradníka na tomto území, ktorý mal titul dvorský špán „comes curialis“ a jeho sídlom bola práve Rimavská Sobota. Môžeme teda konštatovať, že Rimavskú Sobotu od druhej polovice 13. a prvej štvrtiny 14. storočia vlastnili kaločskí arcibiskupi, ktorí spravovali územie Rimavskej Soboty od prvej zmienky v roku 1268 do roku 1334, kedy prebehla výmena majetkov medzi kaločským arcibiskupom Ladislavom a sedmohradským vojvodom Tomášom Sečenim.
Majetkové výmeny medzi kaločským arcibiskupom Ladislavom a sedmohradským vojvodom a solnockým županom Tomášom Sečenim a jeho synmi Mikulášom a Michalom sa uskutočnili 24. júna 1334 vo Vyšehrade. Tomáš Sečéni vymenil s kaločským arcibiskupom majetky, ktoré vlastnili jeho synovia v Báčskej a Sriemskej stolici. Podľa dohodnutej výmeny, ktorú odobril kráľ Karol I. (1308-1342), dostal sedmohradský vojvoda tieto „possessiones“: Rymazumbata (Rimavská Sobota), Banya (Rimavská Baňa), Vrreue (Úrréve), Karaskou (Kraskovo), Zkork, duo Pokoragy (obe Pokoradze), Tornouch (Trnovec), Cherenchen (Čerenčany), Brezou (Rimavské Brezovo) a Tyzolch (Tisovec), ktoré patrili už v tejto dobe Hontianskej stolici. Spomínajú sa tu aj ďalšie dve obce, a to Moyun (Mojín) a Moysu (Majša), ktoré patrili Gemerskej stolici. Sedmohradský vojvoda a jeho synovia ponúkli kaločskému arcibiskupovi tieto „possesiones“: Gerech (Gerecz), Tothfolu (Tótfalu), Chalanus (Csalános), Lugas (Lugas), Buturfalua (Buturfalva, Botorfalva), alia Lugas (Lugas), Zurduk (Szurdok), Gumulchen (Gyümölcsény), Venecie (Venecze), Wyfolu (Újfalu), Lazarfolua (Lazárfalva), Tamana (Tamanya), Zuchy (Szücsi).
Pre kaločského arcibiskupa bola zrejme táto výmena výhodná, keďže spomínané majetky od Tomáša Sečéniho sa nachádzali v Báčskej a Sriemskej stolici. Tieto dve stolice boli oveľa bližšie ku Káloči, čo si nevyžadovalo toľko prostriedkov na správu a organizáciu týchto majetkov, ako majetkov v Rimavskej doline.
Na začiatku novembra roku 1335 potvrdzuje uhorský kráľ Karol I., na žiadosť sedmohradského vojvodu a solnockého župana Tomáša svoju výsadnú listinu pre Rimavskú Sobotu z 5. mája 1334 a dáva ňou mestu také výsady a práva, ako mali mešťania a hostia v Budíne vrátane práva postaviť mestské hradby (tie však Rimavská Sobota nikdy nemala vybudované). Na základe tohto privilégia sa stala Rimavská Sobota zemepanským mestečkom (oppidum). Pôvodné výsady z 5. mája 1334 sa nezachovali. Text týchto výsad sa zachoval len v konfirmácii kráľa Karola I. z roku 1335. Stojí za zmienku, že Rimavská Sobota získala mestské výsady na žiadosť sedmohradského vojvodu Tomáša o mesiac aj pár dní skôr, ako ju na základe majetkovej výmeny Tomáš Sečéni skutočne získal.
Pre zaujímavosť, 5. mája 1334 bol štvrtok a cirkevný sviatok Nanebovstúpenie Pána tzv. Ascensio Domini. Aj v najbližších dňoch si Rimavskosoboťania pripomenú tento pre mesto významný dátum...
Zdroj: Mgr. Jaroslav Štuller (autor je pracovníkom Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pobočka Rimavská Sobota)
Použité zdroje: Štátny archív v Banskej Bystrici pobočka Rimavská Sobota, Magyar Országos Levéltár- diplomatikai levéltár, Nagy Imre: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. I. (1301–1321) (Budapest, 1878.), Fejér, Georgius: Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. Tomus. I. (Budae, 1829.), Wenzel, Gustáv: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. I. – XIII. Pest 1860 –1874., Sokolovský, Leon: Stručné dejiny Malohontu. Gradus, Martin 1997
