Menu
Tak, ako predpokladali epidemiológovia, v tomto období sa výskyt akútnych respiračných ochorení i chrípky v Banskobystrickom kraji opätovne zvýšil. Výskyt akútnych respiračných ochorení (ARO) je v medzitýždňovom porovnaní vyšší o necelé 3 percentá, počet prípadov chrípky a jej podobných ochorení (CHPO) je však vyšší bezmála o tretinu. „Vírusy zaútočili predovšetkým na ekonomicky aktívne obyvateľstvo, deti v základných školách vo vekovej skupine od 6 do 14 rokov a na najmenšie deti. Zrovnateľný výskyt počtu chorých je v ostatných vekových skupinách, pričom najmenej prípadov sa vyskytlo u seniorov,“ uviedla pre Rimava.sk Mária Tolnayová, hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotnícka (RÚVZ) v Banskej Bystrici.
Podľa hovorkyne najvyššiu chorobnosť na ARO v Banskobystrickom kraji hlásia okresy Rimavská Sobota či Revúca. Len o niečo menej chorých je v susedných okresoch Detva, Lučenec, v prípade chorých na chrípku je najviac v okresoch Veľký Krtíš, Poltár.
„Úlohou verejného zdravotnícka (aj RÚVZ B. Bystrica) je zodpovednosť za monitoring výskytu chrípky, ako aj za osvetu smerom k občanom regiónu, napríklad aby sa dali očkovať. Rovnako zodpovedá aj za opatrenia, ako napríklad zatvorenie školy v spolupráci s ich vedením, zákaz návštev v nemocnici, či konanie hromadných podujatí,“ priblížila Tolnayová. Podľa jej slov monitoring má dva ciele - prvým je monitoring chorobnosti, založený na hlásení lekárov prvého kontaktu o kumulovaných počtov chorých. „Hlásia ich podľa vekových skupín a to nielen celkový počet akútnych ochorení, ale aj koľko z tohto počtu sú chorí na chrípku a chrípku napodobňujúce ochorenia. Pri chrípke a chrípku napodobňujúcich ochoreniach musí byť teplota nad 38 stupňov, bolesti hlavy, svalov a jeden z príznakov ochorenia respiračného systému - kašeľ, či nádcha. Hlásia aj komplikácie - zápal pľúc, sinusitídu, či počet prípadných úmrtí,“ ozrejmila.
Druhým cieľom je monitorovanie cirkulácie vírusov, teda čo spôsobuje chrípku, či je to podobné na celom Slovensku a podobne. Ako ďalej doplnila, tento monitoring sa robí s pomocou oslovených lekárov v nemocniciach a v teréne, ktorým RÚVZ doručí špeciálne médiá na odbery, v ktorých vírusy prežívajú. „Zbierajú a analyzujú sa vo virologickom laboratóriu RÚVZ,“ uzavrela.
Zdroj: Rimava.sk
