Menu
Počas výstavby základov budovy na Daxnerovej ulici v Rimavskej Sobote našli archeológovia žiarový hrob, z obdobia pilinskej kultúry, ktorá bola rozšírená počas strednej a na začiatku mladšej doby bronzovej (1500 - 1200 pred n. l.). Záchranný výskum realizuje Archeologický ústav SAV. Keramickú nádobu s pozostatkami po kremácii našli v uplynulých týždňoch. Podľa rimavskosobotských archeológov bola severovýchodná a severozápadná časť mesta z pohľadu archeologického osídlenia najmenej preskúmaná, nález pohrebiska na území mesta preto očakávali. Podľa predpokladov, by sa tu mohlo rozprestierať žiarové pohrebisko. „Je však otázne, čo z neho sa ešte zachovalo, nakoľko je to zastavaná mestská časť,“ uviedol pre Rimava.sk archeológ Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš. Ako spomenul, predpokladá, že na základe veľkosti osady respektíve osád, ako aj výraznej intenzity výskytu bronzových predmetov mohlo mať pohrebisko aj približne tisícku hrobov. Na území historického jadra mesta sa podľa neho nachádza pomerne rozsiahla sídlisková aglomerácia pilinskej a kyjatickej kultúry, preto objavenie pohrebiska prislúchajúceho k tomuto sídlisku (osade) je prirodzené.
Významné lokality z tejto doby sú pri Tornali aj pri Kyjaticiach
Významných lokalít z doby bronzovej je v regióne Rimavskej Soboty niekoľko. Určite medzi ne patrí pohrebisko v Kyjaticiach, ktoré dalo pomenovanie celej archeologickej kultúre. Ďalším je aj žiarové pohrebisko v Tornali, kde ide o sídlisko tellového typu vo Včelinciach. Ako Bottoš priblížil, tell – sídlisková mohyla je vyvýšenina vytvorená dlhodobým osídlením, najčastejšie sa vyskytovali na Blízkom Východe a juhovýchodnej Európe. „Vznikali postupným navŕšením zrúcanín zo starších stavieb, ktoré sa neodstraňovali, ale planírovali a na ich mieste vznikali ďalšie stavby,“ vysvetlil. Výška tellu pritom závisí od počtu prestavieb, dĺžky, intenzity osídlenia a použitého stavebného materiálu,“ uzavrel Botoš.
Bohatý fond archeológie Gemersko-malohontského múzea
Mnoho nálezov z doby bronzovej má vo svojom bohatom zbierkovom fonde aj Gemersko-malohontské múzeum. V stálej expozícii nájdete aj nálezy sídliskového typu a nálezy prezentujúce žiarový spôsob pochovávania. Podľa informácií GMM bola v roku 2000 stála expozícia rozšírená o celok Božský trias zo Včeliniec a jeho ľud, pamiatku eneolitickej bádenskej kultúry (2300 - 1900 pred n. l.). V európskych mierkach ide o unikátne nálezy zachytávajúce spôsob života a pohrebný rítus vtedajšieho ľudu.
Zdroj: Rimava.sk, GMM Rimavská Sobota
