Pri výstavbe Sociálnej poisťovne objavená 400 - ročná studňa a keramika

Výkopové práce pri výstavbe novej budovy pobočky Sociálnej poisťovne v Rimavskej Sobote odhalili archeologický nález v podobe studne s kamenným obložením. „Tento nález má nevyčísliteľnú  kultúrnu a spoločenskú hodnotu. Studne sa nikto nedotkol 400 rokov, preto má pre archeológiu veľký význam,“ vyhlásil pre Rimava. sk archeológ Alexander Botoš z Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote.

Dno studne sa podľa vyjadrenia Botoša nachádza v hĺbke 3.80 metra od pôvodnej úrovne terénu. „Studňa je vyložená lícovaným, lomovým kameňom. Nie je spájaná žiadnou maltou, iba jemnou zeminou,“ dodal s tým, že vonkajší priemer studne je 1.90 metra a vnútorný priemer studne je pri dne 80 cm.

Botoš ďalej uviedol, že studňa bola plná keramiky. „Vybrali sme odtiaľ štyri vedrá deštruovanej keramiky, ktorá sa zrekonštruuje. Zaujímavosťou je, že okrem domácej kuchynskej keramiky tam bola objavená aj keramika osmanského – tureckého pôvodu. Tá nám datuje zánik studne do druhej polovice 16. storočia, maximálne do prvých desaťročí 17. storočia,“ pokračoval. Hodnotu objavenej keramiky si netrúfa vyčísliť. Po odbornom spracovaní budú nálezy zapísané do prírastkového fondu Gemersko – malohontského múzea.

Archeológ priznal, že sa nález studne nikto nečakal. „Takáto studňa nebola v Rimavskej Sobote ešte objavená. Z regionálneho pohľadu je to dosť zaujímavý objekt. Geograficky najbližšie bola takáto studňa objavená vo Fiľakove, a to niekedy v prvej polovici 80 – tych rokov minulého storočia,“ vyjadril sa Alexander Botoš, ktorý dodal,  že v 16. storočí boli v mieste nájdenia  studne polia, resp. pasienky.  Botoš predpokladá, že vzhľadom na to, že objavená studňa je pomerne  veľká a bola vyložená kameňom, mala skôr funkciu verejnej studne.

Archeologický nález je možné vzhliadnuť len niekoľko dní. „Studňu čaká smutný osud. Po jej  preskúmaní, zadokumentovaní, geodetickom zameraní a odfotení tu niekde bude stáť oporný múr stavby pobočky Sociálnej poisťovne. Zmeniť to neviem. Môžem s tým iba nesúhlasiť,“ konštatoval pre Rimava.sk Alexander Botoš, ktorý podotkol, že archeologický nález spôsobí zdržanie výstavby na niekoľko dní.

Botoš pripomenul, že Rimavská Sobota bola v rokoch 1554 – 1593 priamou súčasťou Osmanskej ríše. „Na Sobôtke dodnes stoja ruiny najsevernejšie položeného hradu Osmanského impéria nielen na Slovensku, ale v celej Karpatskej kotline. Rimavská Sobota bola majetkom sultána,“ uzavrel.

Zdroj: Rimava.sk