Menu
Tento príbeh sa nášho regiónu zároveň týka aj netýka. Je to trochu zvláštne, pretože sa nezačal ani neskončil u nás. Zásluhou pozorných očí lekárov a neskôr aj celého bezpečnostného aparátu v Rimavskej Sobote však bola odhalená beštiálna vražda. Takmer úplne objasnený závažný trestný čin si následne prevzal Krajský súd v Banskej Bystrici.
Niekedy začiatkom roku 1933 prichádza do Rimavskej Soboty od Jesenského osobný vlak. Na stanici z neho vystupuje žena v stredných rokoch a k hrudi si pritláča malé, len päťmesačné dievčatko zabalené v perinke. Zrýchleným krokom mieri do nemocnice a uľahčene si vydýchne, keď uzlíček s dieťaťom odovzdá službukonajúcemu lekárovi. Rýchlo mu vysvetľuje, čo sa stalo, no lekár jej rozprávanie preruší. Stačí mu letmý pohľad, aby pochopil, že tu už nepomôže. Pokúša sa síce o nemožné, ale dievčatko je mŕtve. Z jeho úst cíti zvláštny kyslastý zápach, a tak sa spýta, čo mu bolo podané na pitie. Žena ukáže na fľašku s čajom. Lekár si k nej privonia a okamžite volá políciu.
Článok pokračuje pod reklamou
Malé telíčko je podrobené pitve. Tá odhalí rozleptané vnútorné orgány, ktoré poukazujú na dlhodobé vystavenie účinkom vysoko percentného octu.
Proti žene sa v Rimavskej Sobote začína trestné stíhanie. Ona však tvrdí, že je len krstnou matkou dievčatka. Skutočná matka ju vraj požiadala, aby dieťa odniesla sem do nemocnice, keďže tá má v okolí dobré meno.
Spisový materiál je postúpený do Banskej Bystrice, kde na vidieku žije Antónia Krištofová, matka dievčatka. Pri príchode policajtov sa zrúti a začne spontánne vypovedať. Dňa 22. apríla 1933 sa postaví pred senát súdu, kde sa začne odvíjať otrasný príbeh.
Antónia bola ešte len dievča, keď jej ruku zachytila sečkáreň a ťažko ju poranila. Odvtedy bola invalidná a životom sa len ťažko pretĺkala. Keď mala šestnásť rokov, otehotnela s akýmsi murárom, ktorý ju okamžite opustil. Ich syn mal necelé štyri roky, keď Antónia podľahla vábeniu stolára a opäť otehotnela. Myslela si, že od otca dieťaťa dostane aspoň nejakú pomoc, no mýlila sa.
Ako mala uživiť tri hladné krky, keď sama bola hendikepovaná a sotva si dokázala niečo zarobiť? Videla beznádej svojho postavenia. A práve v takýchto zúfalých chvíľach nemá človek ďaleko k zločinu.
Antónia Krištofová sa napokon odhodlala k činu, ktorý si vopred premyslela. Nechcela novorodenca usmrtiť spôsobom, ktorý by okamžite vzbudil podozrenie. Vybrala si však o to hroznejší spôsob. Do čaju pridávala neriedený ocot a postupne tak dieťaťu spaľovala hrdlo aj vnútorné orgány.
Krstná matka, ktorá k nej chodievala, si všimla, že dievčatko chradne. Raz spomenula, že by ho bolo treba odniesť do nemocnice v Rimavskej Sobote. Neskôr ju o to Antónia skutočne požiadala. Na cestu pripravila čaj, do ktorého opäť primiešala ocot – a práve to sa jej napokon stalo osudným.
Súd na základe pitevných správ vyslovil podozrenie, že nešlo len o obyčajný ocot, ale možno aj o silnejšiu látku, pravdepodobne octovú esenciu. Antónia to však rázne poprela.
Krajský súd napokon zvážil všetky okolnosti, ktoré ju k tomuto činu viedli, a odsúdil ju na pomerne mierny trest – štyri roky nepodmienečne.
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroje: Slovenský denník zo dňa 30.4.1933
Slovenský denník zo dňa 6.4.1933 Slovenský denník zo dňa 23.4.1933
Fotografia je ilustračná, zdroj: Galeriasavaria.hu
NENECHAJTE SI UJSŤ
