V noci z 13 na 14 augusta roku 1549 uniká tajnými dverami z hradu Muráň postrach šíreho okolia, lúpežný rytier Matej Bašo, spolu aj s dvomi svojimi kumpánmi. Nemá na výber, jeho družina ho zradila, do hradu vpustili kráľovské vojsko a to by nemalo nad ním zľutovanie. Spomenutá trojica sa lesnými chodníkmi dostáva k Telgártu, kde stretnú známeho baču a ten im prisľúbi, že ich bezpečne prevedie do Poľska. Na hlavu Mateja Baša je vypísaná vysoká odmena a bača o nej vie. Neváha, láka ho vidina odmeny a za pomoci svojich troch bratov, ktorých zasvätí do svojho plánu, začne konať.
Pravdepodobne na to využijú nočné hodiny, keď je na stráži sám Matej Bašo a jeho dvaja druhovia spia. Mateja Baša premôžu, a tých dvoch v spánku zabijú. Svojho vzácneho zajatca zviažu a dopravia ku grófovi Salmovi na Muráň. Ako je známe poprava Mateja Baša neminula.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako však mohol Matej Bašo takto padnúť do pasce a to ešte obyčajným sedliakom? Veď bol napriek svojej minulosti vynikajúcim vojakom, ktorý nie v jednom prípade tasil meč. Odpoveď je prekvapujúca, len sa treba vrátiť pár rokov dozadu.
Píše sa rok 1531 a na hrade Muráň je pevne usadený Matej Bašo so svojimi druhmi. Odtiaľto podniká lúpežné výpravy do širokého okolia a drží celú oblasť v neustálom strehu a strachu. Pozná ho aj Rimavská Sobota, plienil v meste a odniesol si odtiaľ z kostola zvony, a dal z nich odliať delá. Dňa 17.9. 1531 vyrážajú von lúpežníci na ďalší záťah z hradu Muráň. Nie je známy ich bližší cieľ, ale prichádzajú k baníckej osade Štefanovce (Dnes obec Dedinky okr. Rožňava).
Nezávisle od nich je vonku aj iná partia, ktorú vedie svojrázny dobrodruh Ferenc Nyári. Je to skúsený bojovník, má za sebou aj nešťastnú bitku pri Moháči a sprevádzajú ho jeho husári. Nie je známe, aké početné boli oba oddiely, ale isté je to, že došlo k ich zrážke. Vypukol boj a možno hneď v jeho úvode alebo niekedy neskôr, narazili na seba v boji muža proti mužovi Ferenc Nyári a Matej Bašo. Môžeme len predpokladať, že Matej Bašo bol pravák, a ak je to tak, nuž po jednom zo stretov, zostala na zemi ležať jeho pravá ruka zvierajúca meč a on sa stal od tejto chvíli mrzákom. Či to bol zlomový bod celej bitky nevedno, ale Matej Bašo s týmto zranením padol do zajatia. Predpokladalo sa, že to bude pravdepodobne smrteľné zranenie. Nie je sa čo diviť v dobách stredoveku a ešte na šírom poli, to Matej Bašo s odseknutou rukou nemal vôbec jednoduché. Ferenc Nyári so svojim oddielom a zajatcom zamieril do Levoče.
V Levoči sa mali zdržať do 15.12.1531, keď sa Ferenc Nyári s uhorským kancelárom Tomášom Szalaházim a zajatcom Matejom Bašom, ktorý sa vystrábil zo zranenia, plánovali vyraziť do Liptovského Hrádku, kde ich mal čakať Ľudovít Pekri s 300 až 400 husármi. Strach pred pokusom o oslobodenie Mateja Baša, zo strany jeho kumpánov bol tak veľký, že im v Levoči dali ako doprovod ešte 154 mušketierov. Pýtali si tiež peniaze, 200 forintov, ale od mesta dostali odpoveď, že nemajú, sú chudobné časy.
S najväčšou pravdepodobnosťou spomenuté obavy spôsobili, že sa zmenila ich trasa a s Matejom Bašom zamierili na hrad Hajnáčka, kde bol Matej Bašo dočasne uväznený. Svedčí o tom aj zápis z Levočskej kroniky: „Feria Secunda post Lamperti szept. 18, Boza Matthias Capitaneus in Muran. Domino Nyári Ferentz insidiatus, ab Equitibus ejus captus, et per Leuchoviam ad Castrum Haynaczkö ductus est“.
Mateja Baša neskôr jeho kumpáni výmenou zajatcov dostali na slobodu a tým sa dostávame na začiatok textu.
Otázka, že ako mohol bača so svojimi bratmi pri Telgárte premôcť Mateja Baša je vyriešená. Tá jedna ruka mu pri súboji musela chýbať a nevedel sa preto dostatočne brániť.
Zdroje: Budai Ferenc: Magyar ország polgári históriájára való lexicon a XVI. század végéig 2. (Nagyvárad, 1805)
Aba Béla: Magyarok életrajzai. I. szakasz: A hajdankortólaz 1600. évig I. kötet (Pest, 1858)
Budai Ferenc: Magyar ország polgári históriájára való lexicon a XVI. század végéig 3. (Nagyvárad, 1805)
Hain Gáspár: Lőcsei krónikája (1910) V kronike je skomolene uvedené priezvisko Mateja Baša, text sa ponechal v pôvodnom znení.
zdroj ilustračnej fotografie: hungaricana.hu Autor článku: Vladimír Gondáš
