Československo nemalo more, no jeho legionári dokázali vyhrať námornú bitku. Pri príležitosti výročia vzniku prvej ČSR sme vybrali štyri pozoruhodné príbehy, ktoré ukazujú našu spoločnú históriu z trochu iného uhla.
100% námorné víťazstvo
Vnútrozemské Československo nikdy nemalo more, a predsa sa môže pochváliť štatistikou, ktorú mu žiadna námorná veľmoc nezoberie: v námorných bitkách je neporazené. Pravdepodobne jediná bitka československej flotily sa odohrala 16. augusta 1918, necelé tri mesiace pred samotným vznikom republiky, a nie na mori, ale na sibírskom jazere Bajkal.
Článok pokračuje pod reklamou
Legionári, ktorí sa prebíjali k Vladivostoku, tam v prístavoch ukoristili parníky a núdzovo ich vyzbrojili húfnicami. Pri prístave Mysová potom podľa historika Vojenského historického ústavu Ivu Pejčocha zničili boľševický ľadoborec Bajkal. Samotná republika už na takéto víťazstvo nemala príležitosť. Vznikla tak legenda, že prvá ČSR má ako jediná krajina na svete 100% úspech v námorných bitkách.
Najdramatickejším nasadením jej lodných síl boli boje s Maďarmi na Slovensku v roku 1919, ale lodníci v nich bojovali ako pešiaci. Slávna hliadková loď President Masaryk tak nikdy nemusela dokázať, že by v námornej bitke obstála rovnako.
Mrakodrap od mäsiara
Prvý skutočný mrakodrap na Slovensku nepostavila veľká inštitúcia, ale veľkoobchodník s mäsom Rudolf Manderla. Často cestoval do USA a chcel doma postaviť niečo podobné zámorským stavbám. Trojica architektov, Ludwig, Spitzer a Danielis, preto navrhla jedenásťposchodový železobetónový dom vysoký 45 metrov v Bratislave. Bratislavčania mu dodnes hovoria Manderlák.
Provokoval výškou aj tým, že vystupoval pred uličnú čiaru. Tradicionalistov nahnevalo, no umelecká Bratislava ho milovala a v Grand Café na druhom poschodí sa dlho schádzala. V roku 2023 sa stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1935 bol najvyššou budovou na Slovensku. Titul mu zobral až v roku 1967 výšková budova Incheby v Bratislave.
Prvý prezident v susednom regióne
V dňoch 12. a 13. septembra 1930 podnikol Masaryk z letného sídla v Topoľčiankach pracovnú cestu po južnom Slovensku, ktorú dobová tlač volala „zájazd“. Spolu s dcérou Alice navštívil Zvolen, Fiľakovo a Lučenec. Podľa historika Ferdinanda Vrábela tam hlavu štátu spontánne vítali aj občania maďarskej národnosti a Masaryk tejto príležitosti využil na výzvu k spolupráci a porozumeniu medzi Slovákmi a Maďarmi.
Úplne hladko to nebolo: v Lučenci sa názorovo nezhodol s opozičným advokátom Jánom Gillerom práve v otázke maďarskej menšiny. Prezident zastavil aj v malých obciach, v Dolnej Strehovej položil veniec na hrob maďarského spisovateľa Imreho Madácha a v legionárskej kolónii Buzitka sa päťminútová zastávka výrazne predĺžila, keď mu predstavili spolužiaka z detstva. Po návrate do Topoľčianok si podľa archivárky prezidentskej kancelárie pochvaľoval, aký veľký pokrok Slováci za necelých dvanásť rokov v republike urobili.
Zbraňová veľmoc
Československo bolo v medzivojnovom období 4. najväčším exportérom zbraní na svete. Spoločnosť národov uvádza, že v rokoch 1934 a 1935 sa dokonca nakrátko prebojovalo na absolútne 1. miesto na svete vo vývoze samotných pechotných zbraní a munície. To predstavovalo takmer štvrtinu svetového exportu zbraní.
Článok pokračuje pod reklamou
Tri piliere zbrojárskeho impéria ČSR tvorili svetoznáme podniky, ktoré zdedili priemyselné kapacity po Rakúsko-Uhorsku a technologicky predstihli svoju dobu. Zbrojovka Brno vyrábala pušky a guľomety. Plzenský gigant Škodove závody dominoval v produkcii ťažkého delostrelectva, húfnic, lodných diel a munície. Českomoravská-Kolben-Daněk (ČKD) úspešne konkuroval Škode v oblasti motorizácie, letectva a vývoja inovatívnych tankových podvozkov a motorov.
Medzi tri legendárne zbrane, ktoré dobyli svet a preslávili domáci priemysel, patrili guľomet Bren, tank LT vz. 38 a puška vz. 24. Ľahký guľomet Bren (pôvodne ZB vz. 26 z Brna) sa stal po odkúpení licencie Veľkou Britániou hlavnou pechotnou zbraňou britských síl v druhej svetovej vojne. Ľahký tank LT vz. 38 z dielne ČKD bol taký spoľahlivý, že ho po okupácii prevzal Wehrmacht a nasadil ako kľúčovú silu pri invázii do Francúzska. Odolná opakovačka puška vz. 24 upraveného systému Mauser sa stala masovým exportným hitom od Číny až po Južnú Ameriku.
Prečítajte si aj: Padol rukou vraha, lebo sa nechcel vzdať. Pomník mu dal postaviť prezident T. G. Masaryk
Možno vás bude zaujímať: Čo nám vlastne demokracia dala?
Zdroj titulnej foto: ilustračné/AI
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Prvá ČSR, ako ju nepoznáte. Štyri nečakané príbehy
- Rimavskú Sobotu rozžiaril lampiónový sprievod. Pozrite si FOTO
- Matka našla správy v mobile dcéry. Odhalila niečo desivé
- Halloween v Zorayi: Najskôr deti, večer dospelí
- Rekord, ktorý nakŕmi les: Deti vytvorili 527-metrového hada
- Richard Müller prinesie do Rimavskej Soboty komorný recitál
