Menu
Žiaci budú týždeň oddychovať od školských povinností, voľný čas môžu stráviť aj v rimavskosobotskej hvezdárni. Tá počas jarných prázdnin (16.- 20. februára) tradične chystá premietania, rozprávania aj pozorovania, ktoré deťom aj ich rodičom poodhalia zaujímavosti o vesmírnych objavoch, planétach a súhvezdiach či gravitácii. Ako pre Rimava.sk potvrdil riaditeľ hvezdárne Pavol Rapavý, za jasného počasia sa všetci návštevníci budú môcť zoznámiť aj s objektmi zimnej a jarnej oblohy. Hvezdáreň bude prístupná v čase od jedenástej dopoludnia, do deviatej večer.
Podľa slov riaditeľa si každý bude môcť vybrať, čo ho zaujme. Hneď v úvode týždňa premietnu dokument o objavoch Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, o zrode hviezd či čiernych dierach. V utorok bude témou Neviditeľný farebný svet, teda rozprávanie, fotografie a ukážky v "polariskope", kde sa ukážu malé farebné a optické zázraky skryté bežnému pohľadu. Uprostred týždňa sa návštevníci dozvedia všetko zaujímavé o beztiažovom stave, vo štvrtok im premietnu krátke filmy o tom, čo vidieť z obežnej dráhy a o experimentoch v beztiažovom stave. Posledné, piatkové premietanie bude o asteroidoch a „hrozbe z nebies“. Máme sa čoho obávať?
Tieto popoludňajšie premietania sú na programe od druhej hodiny. Aj večer však pokračujú premietania o planétach, súhvezdiach, hviezdach na večernej oblohe a aktualitách tohto roka. Za jasného počasia sa bude „hľadieť“ na oblohu. Hvezdáreň avizuje, že už za súmraku bude pozorovateľná planéta Venuša, Mars a Jupiter, po zotmení Urán.
Jupiter je k nám blízko, "len" 650,2 milióna kilometrov
Jupiter, najväčšia planéta slnečnej sústavy, bol 6. februára v opozícii, teda je na oblohe na opačnej strane ako Slnko a vychádza zhruba v čase, keď naša denná hviezda zapadá, priblížil Pavol Rapavý. "Podmienky na jeho pozorovanie sú veľmi priaznivé, bude nočnej oblohe dominovať, je nad obzorom počas celej noci. Je k nám najbližšie, len 650,2 milióna kilometrov, bližšie bude až v júni 2019," uviedol.
Jupiter má pomenovanie po najvyššom rímskom bohovi, pánovi neba, hromov a bleskov. S priemerom 143 tisíc kilometrov a svojou hmotnosťou, ktorá 2,5 krát prevyšuje všetky ostatné planéty, je najväčšou planétou Slnečnej sústavy. Okolo Slnka obehne za necelých dvanásť rokov. V januári 1610 Galileo Galilei objavil jeho štyri najjasnejšie mesiace, čo bol prevratný objav, mimoriadne dôležitý pri presadzovaní heliocentrického systému, keďže dovtedy bola za stred vesmíru považovaná Zem. V súčasnosti poznáme 67 Jupiterových mesiacov, čo je najviac v slnečnej sústave.
Jupiter je plynný, nemá pevný povrch, jadro však obsahuje silikáty, nad ktorými je vodík v pevnom skupenstve. Tento plynný planetárny obor sa okolo svojej osi otočí za necelých 10 hodín. "V ďalekohľade ho uvidíme ako sploštený kotúčik s priemerom 46,4 ́ ́. V jeho búrlivej atmosfére zbadáme množstvo detailov, z ktorých najvýraznejšie sú tmavé rovníkové pásy, no raritou je Veľká červená škvrna – gigantická anticyklóna, podobná tým v našej atmosfére," hovorí Pavol Rapavý. (zdroj: tlačová správa Slovenského zväzu astronómov)
Zdroj: Rimava.sk
