Rimavská Sobota, dáma na rieke Rimava, kde sa v minulosti konali rôzne trhy. Možno aj to stálo za jej vtedajším rozmachom, ktorý sa v minulých storočiach premietol aj do oblasti hoteliérstva. Ako to bolo v minulosti s ubytovaním pocestných, sa redakcia Rimava.sk porozprávala s riaditeľkou Gemersko-malohontského múzea Oľgou Bodorovou.
Rozvoj hoteliérstva bol na začiatku 20. storočia na primeranej úrovni. Vtedy v meste boli v prevádzke tri hotely. Podľa riaditeľky jedným z nich bol hotel, postavený na rohu ulíc Daxnerovej (Ferenczyho) a Povstania (Ferencza Deáka). Ako priblížila, už koncom 19. a na začiatku 20. storočia tam stála rohová dvojpodlažná klasicistická budova hotela Stolcz, neskôr premenovaný na hotel Tompu, na prízemí bola zriadená kaviareň. „Hotel bol svedkom slávnostného odhalenia stoličného domu, sochy M. Tompu, z izieb jeho okna sledovali klienti hotela mnohé slávnostné udalosti,“ poznamenala. Neskôr v budove založili Tlačiareň účastinného spolku. Ako ďalej doplnila, po druhej svetovej vojne bola v budove zriadená reštaurácia Gemer. „Domáci ju nazývali Potkan a vzadu bola Malá myška,“ spomenula.
Jedna z dominánt námestia ako svedok mnohých spoločenských udalostí v meste
Ďalším hotelom na začiatku 19. storočia v Rimavskej Sobote bola budova priamo na námestí, a to hotel Tatra. Tento názov mu však „neprischol“ od začiatku. Ako ozrejmila Bodorová, budova vtedajšieho hostinca bola najskôr jednopodlažná. Až neskôr podľa projektu Ferencza Miksa pristavali druhé podlažie, ktoré malo slúžiť ako divadelná sála. Ďalší názov jednej z najkrajších budov námestia bol prejavom úcty a dobrých vzťahov medzi Rimavskou Sobotou a Rožňavou. „V erbe mesta Rožňava sú tri ruže a erb Rimavskej Soboty má čiernu orlicu,“ opisuje Bodorová, podľa ktorej to bol dôvod prečo hotel v Rimavskej Sobote dostal názov Tri ruže a ten rožňavský zase pomenovanie Čierny Orol, ktorého názov zostal dodnes a nájdete ho blízko autobusovej stanice v Rožňave.
Terajší názov, Tatra, sa po prvýkrát objavuje po vzniku Československej republiky. Podľa riaditeľky v roku 1918 v budove zriadili prvú pobočku Hornouhorskej Tatra banky. „V budove banka sídlila približne do roku 1930 a po Viedenskej arbitráži hotel premenovali na Hungáriu,“ priblížila a dodala, že hotel názov Tatra opäť dostal po druhej svetovej vojne.
O hoteli sa podľa Bodorovej píše aj v dobovej literatúre. Redaktor, spisovateľ a básnik Dezső Győry o ňom píše vo svojej trilógii Kvet búrky, Kvet osudu, Kvet ohňa, ktorá je zostavená z denníka jeho starého otca. „Trilógia je jedinečným a pravdivým zrkadlom Gemera a Rimavskej Soboty v rokoch 1848 až 1918,“ poznamenala Bodorová a doplnila, že Györy v trilógii opisuje rôzne spoločenské udalosti, ktoré sa konali nielen v divadelnej sále, ale aj v hoteli samotnom.
Kritika speváka Františka Krištofa Veselého
Podľa riaditeľky sa k hotelu viaže aj vznik prvého kasína v meste, ktoré založili v roku 1834. „Kasíno bolo akýmsi predchodcom knižnice. Členovia kasína vybudovali knižnicu, ktorá v roku 1887 vlastnila tisíc kníh. Sprístupnená bola každému záujemcovi o čítanie,“ povedala. Kultúrno-spoločenský punc dotvárala aj špeciálne upravená divadelná sála hotela, v ktorej sa počas roka usporadúvali rôzne zábavy, výročia a koncerty. Ako riaditeľka podotkla sálu postavili v zadnom trakte budovy zo Svätoplukovej ulice. Popri tanečno-zábavnej sála plnila aj umelecko-vzdelávaciu funkciu, ktorú napĺňali divadelné predstavenia či hudobné koncerty. Rovnako sála slúžila aj niekoľkým spolkom v meste. Snáď najväčší dopad na kultúrny život Rimavskej Soboty mal Spolok milovníkov umenia. Podľa riaditeľky členovia spolku pozývali do mesta známe hudobné osobnosti. V sále tak vystúpil barón Györy Bánffy, rimavskosobotská rodáčka, klaviristka Dita Pásztory, manželka hudobného skladateľa Bélu Bartóka, ale aj sám skladateľ, ktorý zozbieral na Gemeri okolo 4 tisíc textov slovenských ľudových piesní. „Na pamiatku ich koncertovania odhalili na budove hotela v roku 2006 pamätnú tabuľu,“ uviedla riaditeľka. V sále vystúpil aj spevák František Krištof Veselý, ktorý si od domácich vypočul aj kritiku za svoj prízvuk. „Jedna historka hovorí o tom, že spevákovi domáci vytkli jeho maďarský prízvuk, spomenula.
V budove sa však podľa jej slov konali pravidelne skúšky z tanca (venček). Jeden z nich v roku 1913 nacvičil podľa Bodorovej aj dlhoročný majster tanca Ján Dobránszky. „O tom písali aj miestne noviny Gemer-Malohont,“ dodala riaditeľka Bodorová. Tatra tak ako v minulosti, rovnako aj v súčasnosti slúži na kultúrno-spoločenské účely. V horných priestoroch budovy sa konala nejedna svadba, ples či stužková slávnosť a iné významné podujatie.
Novodobá éra hoteliérstva
Medzi takpovediac staršie hotely patrí aj bývalý hotel Slovan, terajší hotel Zlatý býk na námestí Š. M. Daxnera. Táto dominantná budova, najmä svojou architektúrou a výškou, bola postavená v roku 1973. Hotel bol uvedený do prevádzky začiatkom roku 1974. V roku 1994 prešiel do súkromného vlastníctva. Odvtedy prešiel rôznymi rozsiahlymi rekonštrukciami. A dnes je jeden z mála hotelov v meste, kde sa pocestní môžu ubytovať. Okrem neho môžu turisti využiť služby hotela Carrera, Motela Euromotel či turistickej ubytovne. Aktuálne by v meste mal byť zriadený ďalší hotel, a to v priestoroch na „dvojprúdovke“. Kedy to bude uskutočnené Vás budeme informovať.
Zdroj: Rimava.sk
