Menu
Medzi najlepšími strednými školami v rámci Banskobystrického kraja skončila aj jedna rimavskosobotská. V rebríčku Top 5 najlepších SOŠ sa umiestnila na treťom mieste. Vyplýva to z výsledkov výskumu, ktorý sa realizoval na konci minulého roka v rámci projektu Štátneho inštitútu odborného vzdelávania (ŠIOV) s názvom Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce.
A ktorá škola v Rimavskej Sobote skončila medzi tými najlepšími v kraji? V rámci toho Banskobystrického sa na pomyselný stupeň víťazov „postavila“ Obchodná akadémia, vo výskume získala takmer 61 percent a obsadila tak tretie miesto. Na prvom mieste, so ziskom 62,5 percent, skončila Stredná zdravotnícka škola v Banskej Bystrici a druhé miesto patrí Strednej zdravotníckej škole v Lučenci, získala 62,2 percent.
V rámci výskumu sa hodnotili všetky SOŠ maturitné aj nematuritné, vrátane obchodných akadémií, stredných zdravotných škôl a umeleckých škôl. Ich hodnotiteľmi boli personalisti, majitelia, vedúci oddelení či majstri. Výskum sa tak nezameriaval iba na znalosť jednotlivých stredných škôl, ale najmä na vnímanie ich kvality očami zamestnávateľov. Do výskumu však boli zapojení aj samotní rodičia, ktorí mali vyjadriť svoj názor i vnímanie kvality školy, ktorú ich dieťa navštevuje.
Z výskumu ďalej vyplýva, že stredné odborné školy si však nebudujú imidž u zamestnávateľov. „Považujú to pravdepodobne za zbytočné. Nie je to však tak. Lepšia znalosť u zamestnávateľa pomôže lepšiemu prepojeniu s praxou a tým zvýšenou uplatniteľnosťou absolventov a samozrejme to školu zatraktívni,“ vysvetlil Marek Bezák, riaditeľ agentúry mediamedia, ktorá sa na výskume podieľala.
„Pasívny prístup škôl vidíme aj v tom, že pri meraní takzvanej podporenej znalosti školy, to znamená, keď sme zamestnávateľom dávali ako pomôcku názov školy, na mnohé SOŠ-ky si následne spomenuli. Takto sme našli minimálne dve školy, ktoré zamestnávatelia poznali na 100 percent,“ súhlasil a doplnil Václav Hřích, riaditeľ agentúry AKO, ktorá výskum realizovala.
Podľa jeho slov môžu byť v danom kraji aj kvalitnejšie školy, no tým, že sa málo „predávajú“, si poškodzujú svoj imidž. Ako ho ďalej doplnil Bezák, nie vždy platí rovnica najlepšie rovná sa najznámejšia, a naopak. Podľa neho by si školy mali uvedomiť, že v dnešnom prostredí je rovnako dôležité snažiť sa komunikovať svoje úspechy a najmä úspechy absolventov.
Rodičia boli podľa výskumu menej kritickí ako zamestnávatelia. Pre rodičov bolo najpodstatnejšie, aby škola deti kvalitne pripravila na povolanie a poskytla kvalitnú prax i dobrú teoretickú časť, a kvalitných učiteľov. Pre rodičov bola dôležitá aj výchovná úloha SOŠ, kde 9 percent povedalo, že je pre nich dôležité, aby škola aj viedla dieťa k samostatnosti a pripravila ho do života.
Stredné odborné školy tak boli očami rodičov vnímané takmer vo všetkých sledovaných parametroch skôr pozitívne. Ako ďalej uvádzajú výsledky výskumu, jedinú výnimku tvoril parameter „snaha školy v hľadaní práce absolventom“, kde iba 37 percent rodičov vyjadrilo spokojnosť s aktuálnym stavom. Zo záveru tohto parametra vyplýva, že školy by sa mali podľa rodičov o svojich žiakov postarať aj keď opustia jej lavice.
Zdroj: Rimava.sk, Štátny inštitút odborného vzdelávania
