No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Rastislav Káčer: Európska únia je najlepší priestor pre život na svete

1. mája 2025 | |  | 
Zdroj: Pixabay.com

Pri 21. výročí vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa bývalý šéf slovenskej diplomacie a skúsený vyjednávač prístupových rokovaní Ing. Rastislav Káčer podelil o pohľad na historické súvislosti, aktuálnu situáciu i budúcnosť Slovenska v Európe.

Článok pokračuje pod reklamou


V čase prístupových rokovaní ste boli priamo pri stole. Aká bola atmosféra medzi vyjednávačmi, čo boli najnáročnejšie momenty týchto rokovaní?

Pre Slovensko bolo mimoriadne dôležité, aby sme sa vrátili medzi krajiny, s ktorými sa počíta v prvej skupine rozšírenia. Počas vlády Vladimíra Mečiara sme zaostali dramaticky a hrozilo, že nebudeme nielen členom NATO, ale zásadne sa omešká, alebo zastaví prístupový proces do EÚ.

Bolo skutočne náročné, nielen politicky presvedčiť partnerov, ale aj zmobilizovať celú štátnu správu na naštartovanie a zrýchlenie potrebných praktických reforiem. Tak, aby sme dobehli iné krajiny.

Spomínate si na okamih, kedy ste si povedali: “áno, Slovensko to zvládne, budeme členom EÚ”?

Neviem, či bol taký okamih, ale trvalo to viac, ako rok po voľbách 1998, kým sme cítili, že máme šancu dobehnúť zameškané a aj získavame postupne dôveru, že Slovensko prekonalo Mečiarizmus.

Aké boli v tom čase hlavné obavy?

Prístup mal dva rozmery. Potrebu získať politickú dôveru a presvedčiť ostatných, že sme demokratická krajina a návrat k hodnotám právneho štátu je trvalý a stabilný. Druhý rozmer bola technická stránka rokovaní v jednotlivých prístupových kapitolách. To si vyžadovalo mnoho reformného úsilia, nových zákonov, budovania administratívnych kapacít.

Bolo to veľké pracovné nasadenie takmer v každej zložke štátnej správy. Na začiatku roka 1999 sme nielen nemali politickú dôveru, ale skutočne sme zaostávali za inými uchádzačmi o členstvo. Existovala reálna obava, že jednoducho nestihneme dobehnúť ostatných a EÚ sa rozšíri o prvé krajiny bez nás.

EÚ čelí v súčasnosti mnohým výzvam. Je podľa vás EÚ silnejšia ako pred 21 rokmi?

Napriek všetkým problémom je EÚ jednoznačne silnejšia. Vojna na Ukrajine zomkla štáty a nie rozdelila. Výnimkou bolo len Maďarsko, ktoré vedie skorumpovaný autokrat Orbán cestou, ktorú dláždi Rusko. Sen o “náprave Trianonskej krivdy” je pre neho viac, ako idea jednotnej Európy, kooperujúcej, otvorenej, bez hraníc.

Bohužiaľ sa pred rokom a pol pridalo aj Slovensko a dostali sme sa do klubu dvoch krajín, ktoré sú strategickým deviantom. Maďarsko dnes už nie je demokraciou a smeruje mimo EÚ. Slovensko sa zrýchleným tempom snaží dobehnúť Orbána. Je to oslabovanie jednoty a iracionálna politika, ktorá ekonomicky a politicky oslabuje našu krajinu.

Za 21 rokov rokov členstva, v čom sme ako krajina vyrástli a v čom sme zlyhali?

Slovensko dokázalo, že napriek zaostávaniu, ktoré spôsobila Mečiarova vláda, sme sa zmobilizovali a rýchlo sme sa dokázali prepracovať do špičky nových štátov EÚ. Stali sme sa Tatranským tigrom, ktorý mal najvyššie tempo dobiehania priemeru EÚ. V roku 2006 sme mali druhé najvyššie čisté mzdy medzi novými krajinami a spolu s Českom a Slovinskom sme bol na špici pomysleného peletónu.

Postupne sme však zľavovali tempo, dostatočne nevyužili priestor na pokrok, zastavili reformy. Upadalo školstvo, inovácie, zhoršovalo sa investičné prostredie. Po roku 2023 sme stratili strategický kompas a začali búrať právny štát. Znovu strácame nielen dôveru ostatných, že chceme byť slobodnou demokratickou krajinou, ale aj že sme ekonomicky udržateľnou krajinou. V mnohých parametroch sme sa dostali na chvost.

Navyše vláda rozpútava populistickú hystériu, kde za naše zlyhania a neschopnosť viní “Západ”, “Brusel” a pripravuje Slovensko na odchod z Únie.
Musím povedať, že ak sa rýchlo nespamätáme, hrozí nám izolácia, odchod investorov a ďalšie zhoršenie ekonomického postavenia.

Ako vnímate postoj Slovákov k EÚ?

Občania stále vnímajú EÚ vo väčšine pozitívne. Ale ruská dezinformačná kampaň, ktorej šíriteľmi sú aj politici vládnej koalície, postupne zhrošujú vnímanie EÚ. Slovensko sa postupne stáva viac a viac euroskeptické.

Opak sa deje v Česku a Poľsku. Pokrok Poľska je oproti nám obrovský. Ak vládna koalícia nezmení rétoriku a aj efektívnosť využívania výhod, ktoré nám plynú z členstva - ešte to zhorší verejnú mienku.

Kedysi sme boli v rámci EÚ vnímaní veľmi dobre. Čo myslíte, ako nás EÚ vníma teraz?

Dnes sme vnímaní, ako divná krajina, ktorá sa otáča preč od Európy a spolu s Orbánom smeruje do ruskej zóny vplyvu. Sme dvaja proti 25, ktorým zvyšok nerozumie. Tvárime sa ako dvaja, čo majú recept na úspech a ostatní sú divní. Pritom sme dva zlyhávajúce štáty, ktoré zlyhávajú takmer vo všetkom.

Mnohí sa na nás pozerajú s údivom a pýtajú sa, čo sa stalo Tatranskému tigrovi, kde je krajina, ktorá bola aktívna, vedela byť na špici a dnes sa peleší s vrahom Putinom a rozpráva o zlej Európe. Nedokážu to pochopiť a strácame ich sympatie, podporu, empatiu a odchádzame do bezvýznamnosti a hanby.

Čo pre Vás osobne znamená EÚ? Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí sa narodili do EÚ a iný systém ani nepoznajú?

Zjednotená Európa je jedinečný strategický projekt. V svetových rebríčkoch ekonomickej prosperity, celkovej vyspelosti, spokojnosti a šťastia - štáty EÚ vždy obsadzujú vrchné poschodie. EÚ je najlepší a najvyspelejší priestor na život na svete. Máme šťastie, že sme dokázali byť jeho súčasťou.

Mali by sme si to vážiť a pracovať na tom, aby EÚ bola jednotnejšia a silnejšia, lebo iba tak dokážeme odolať imperiálnym ambíciám Ruska, ktoré chce, aby jeho tanky išli cez nás na Berlín, až po La Manche. Tak isto, len jednotní dokážeme odolávať obchodným vojnám Trumpovej Ameriky a jej tlaku na búranie svetového poriadku zavedeného po 2. svetovej vojne.

Slovensko dokázalo, že vie byť lídrom a úspešnou krajinou. Môžeme to dokázať znovu. Odchod z EÚ by bol pre nás katastrofou. Odchod Európy od nás by bol národnou tragédiou.


NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross