Menu
V redakcii Rimava.sk máme novú posilu. Externá redaktorka Barbora Vargová sa bude venovať najmä kultúre a rozhovorom s osobnosťami, ktoré zavítajú do nášho regiónu. Za svojím prvým rozhovorom sa vybrala do Veľkých Teriakoviec, kde počas osláv Slovenského národného povstania vystúpila kapela Kollárovci.
Barbora sa rozprávala s bratmi Tomášom a Štefanom Kollárovcami. Zaujímalo ju, ako sa dostali k hudbe, čo robia mimo koncertných pódií, na ktoré zážitky nezabúdajú a čo pripravujú pre svojich fanúšikov.
Tomáš: Vzniklo to úplne spontánne. S hudbou sme začali ako malí chlapci, keď nás rodičia prihlásili do základnej umeleckej školy. Chceli, aby sme získali hudobné vzdelanie a aby videli aj výsledky.
Pochádzame z rázovitej obce Kolačkov. Otec bol v tom čase furman a kone už vraj vedeli pri krčme zastaviť aj samy. Keď prišiel domov a chcel si zaspievať, museli sme mu hrať. Hovoríme to, samozrejme, s humorom, ale práve tam sa to všetko začalo.
Otec mal hudbu veľmi rád, no jeho rodičia mu z finančných dôvodov nemohli nedopriať venovať sa jej. Spolu s mamkou ju preto dopriali nám. Neskôr vznikol v dedine folklórny súbor, do ktorého sme sa dostali. Tam sa naša láska k hudbe rozvinula naplno.
Tomáš: Obľúbených piesní je viac. Myslím si, že Mariša, Anka, Anka či Do hory ma poslali musia zaznieť takmer na každom koncerte.
My máme osobitný vzťah ku každej piesni, ktorú hráme. Mnohé sme upravovali a aranžovali, medzi nimi sú aj naše autorské skladby. Každá má preto pre nás svoj význam.
Tomáš: Každý z nás má svoje záľuby. Ja môžem hovoriť najmä za seba – som vášnivý poľovník. Zaujímavosťou je, že poľujem aj vo vašom regióne.
Rád sem chodím a stretávam sa s miestnymi ľuďmi. Veľa som sa od nich naučil a do tohto regiónu sa vždy rád vraciam.
Štefan: Vtipných momentov bolo naozaj veľa. Spomeniem si na jeden spred približne 15 či 16 rokov, keď sme hrali majáles v Starej Ľubovni. Koncert bol vonku a niekomu uletela andulka.
Počas vystúpenia lietala okolo Tomáša, ktorý hral na husliach. Povedal som mu, aby spomalil, či mu vtáčik náhodou nesadne na sláčik. A presne to sa stalo. Tomáš prestal hrať a andulka mu sadla na vrch sláčika.
Ľudia tlieskali a fotografiu sme neskôr zverejnili aj na sociálnych sieťach. Mnohí si mysleli, že ide o fotomontáž, ale všetko sa odohralo naozaj a úplne spontánne. Keď zostarneme, určite budeme mať na čo spomínať.
Štefan: Chceme pozdraviť všetkých, ktorí počúvajú našu hudbu, píšu nám komentáre alebo posielajú e-maily. Veľmi veľa to pre nás znamená.
Do konca roka 2026 by sme chceli vydať nové piesne a videoklipy, ktoré zverejníme na našich sociálnych sieťach. Vo Veľkých Teriakovciach sme sa cítili príjemne. Pochutili sme si aj na guláši z daniela a držkovici. Veríme, že si ľudia koncert užili, zabavili sa a zaspievali si s nami.
Štefan: Chceme pozdraviť všetkých našich fanúšikov. Ďakujeme za priazeň, za to, že našu muziku počúvajú, za to, že nám píšu ďakovné komentáre na sociálne siete alebo ďakovné e-maily. Veľmi veľa to pre nás znamená.
Rozhovor pripravila Barbora Vargová
Aj my v redakcii sa tešíme na Barborin ďalší rozhovor. Stretnúť ju môžete na kultúrnych a spoločenských podujatiach v našom regióne, kde bude vyhľadávať ďalšie zaujímavé osobnosti a príbehy pre čitateľov Rimava.sk. A okrem toho, ju môžete stretnúť aj tu.
NENECHAJTE SI UJSŤ
