No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Riaditeľka evanjelického gymnázia oddychuje pri lyžovaní, snaží sa o jeho oživenie v Tisovci

rejkovo-tisovecV tomto roku ju ocenil prezident SR Andrej Kiska. V roku 2011 dostala od vtedajšieho ministra školstva najvyššie formálne vyznamenanie, medailu svätého Gorazda. Od 90-tych rokov je riaditeľkou evanjelického bilingválneho gymnázia v Tisovci – školy, ktorú založila de facto na “zelenej lúke” bez výraznejších skúseností s takýmto typom vzdelávacích inštitúcií na Slovensku. Toto sú tri indície, ktoré nás dovedú k Helene Pašiakovej, k žene, ktorá už od detstva brázdi s entuziazmom lyžiarske svahy nielen doma ale i v zahraničí.

„Lyžovanie je pre mňa oddych, radosť, krása prírody, priatelia,“ uviedla pre Rimava.sk riaditeľka gymnázia. Ako ďalej priznáva, k pohybu ako takému ju viedli nielen rodičia, ale pre ňu samotnú bol dôležitou osobou Rudolf Valent, telocvikár v základnej škole, po ktorom je pomenovaný športový areál v Tisovci. Podľa jej slov s láskou spomína jej generácia na hodiny telocviku v zime. „Keď sme počas jednej vyučovacej hodiny, zvládli obuť si lyže, vyjsť na kopec Krivá, lyžovať a vrátiť sa späť do školy. Dnes to znie neuveriteľne,“ spomína Helena, ktorej láska k tomuto zimnému športu ostala dodnes.

Helena Pašiaková

PhDr: Helena Pašiaková, PhD.

Ako priblížila, športom číslo jedna je pre ňu zjazdové lyžovanie, z ktorého absolvovala aj mnohé kurzy. Podľa jej slov sa však pred pár rokmi vrátila k bežeckému lyžovaniu, ktoré rovnako robili s učiteľom Valentom. „Kopec mám skoro za domom, ale ako zjazdárka som sa cítila s voľnou pätou neistá preto som to pred dvomi rokmi skúsila so skialpami, na ktorých som si zlomila členok,“ poznamenala Helena a dodala, že napriek tomuto zraneniu nezanevrela na tento druh lyžovania.

Počas sezóny na lyžiarku telom i dušou môžete natrafiť nielen doma ale i v zahraničí. „S manželom chodíme lyžovať na Chopok a sezónu zakončíme s partiou známych v talianskych Dolomitoch,“ opisuje Helena, ktorú hlavne mrzí, že jej „rodné“ kopce, Rejkovo a Bánovo pri Tisovci, nie sú v posledných rokoch využiteľné kvôli chýbajúcemu umelému zasnežovaniu. Ako poznamenala, v minulých rokoch patrilo lyžovanie medzi tradičné tisovské aktivity.

Podľa jej slov keď v Tisovci nie sú podmienky, nevychováva sa najmladšia lyžiarska generácia, čo má za následok jej drastické zmenšenie. „A tým sa stráca kontinuita tejto tradičnej tisovskej aktivity a aj my, ako škola nemôžeme organizovať lyžiarsky kurz doma, ale musíme hľadať miesto inde,“ podotkla.

 stredisko s umelým zasnežovaním Kokava – Línia

Stredisko s umelým zasnežovaním Kokava – Línia

Toto sú podľa Heleny asi tie najhlavnejšie dôvody, ktoré ju motivujú v tomto smere byť aktívna a iniciovať zmeny, hoci ako hovorí zatiaľ nie je spokojná s tempom a dosiahnutými minimálnymi výsledkami. Ako ďalej uviedla pod úpadok tisovského lyžovania sa podpísali aj objektívne podmienky, celkové oteplenie, nedostatok prírodného snehu. „Ale keď sa pozrieme do iných lokalít, porovnateľných s Tisovcom, napríklad Hriňová - Košútky, nie je to len o objektívnych príčinách, ale je veľmi dôležité, aby sa našli zapálení, ochotní ľudia, ktorí sa myšlienky zmocnia a svojou aktivitou a nevyhnutným zanietením ju budú materializovať,“ povedala riaditeľka, ktorá momentálne vidí problém tisovského lyžovania práve tu. Ako spomenula, majiteľ zariadení v Rejkove a na Bánove je ochotný situáciu riešiť, ak sa vytvorí domáca partia, ktorá sa toho ujme.

Lyžiarske stredisko Tisovec Rejkovo/ FOTO: KamNaVylet.sk

Lyžiarske stredisko Tisovec Rejkovo/ FOTO: KamNaVylet.sk

„Nádej vidím v mladej generácii vlekárov, zoskupených okolo Petra Rukavicu, ktorí sa aktivizujú a začínajú sprístupňovať Rejkovo pre cyklistov, čo je vynikajúca myšlienka a pomohlo by to postupne budovať v Tisovci turistický ruch, o ktorom sa už mnoho rokov hovorí, ale nie dosť robí,“ avizuje Helena a dodáva, že Tisovec má aj napriek zmeneným klimatickým podmienkam veľký prírodný potenciál pre lyžovanie a všeobecne rozvoj turizmu. „Treba k tomu pridať „len“ schopných a ochotných ľudí. Výraz „nedá sa“ vylúčiť zo slovníka. To je moja skúsenosť z budovania školy,“ uzavrela riaditeľka gymnázia.

V súčasnosti má klub v Tisovci jednu členku, zo základnej školy, ktorá chodí za snehom trénovať do Liptovského Mikuláša. Ostatných pár detí navštevuje klub v Brezne. Ako ďalej Rimava.sk informoval Marcel Lopušný, predseda už približne 5 rokov neaktívneho Ski klubu Tisovec, príprava mládeže u nich v klube v podstate nefunguje. „Prišlo obdobie, kedy nebol záujem zo strany rodičov a detí,“ povedal Lopušný, podľa ktorého ide aj o finančne náročný šport . „V našej hladovej doline veľa ľudí na to peniaze nemá,“ dodal tréner Lopušný, ktorý sám pracuje mimo Tisovca a za prácou dochádza na týždňovky. Poslednú sezónu kedy ešte chodili po súťažiach podľa Lopušného skončili v zime 2010-2011. Mladí Tisovčania sa umiestňovali na popredných priečkach Slovenského pohára či Majstrovstiev Slovenska.

Lyžovanie v Tisovci začalo zanietením skupinky ľudí

Od 70-tych rokov až do začiatku nového storočia dosahovali tisovskí pretekári v žiackych a juniorských kategóriách úspech na okresnej, regionálnej i národnej úrovni. V roku 2013 z iniciatívy rodičov vznikla lyžiarska akadémia, ktorú vedie Vladimír Pašiak, zameraná na pretekárske zjazdové lyžovanie. Talentovaná Denisa Hampachelová v tejto sezóne hosťuje v Klube alpského lyžovania Jasná.

Lyžovanie v Tisovci stálo a kvitlo na zanietení, entuziazme a aktívnej, obetavej práci celých rodín, z ktorých sa sformovali tréneri, funkcionári, vlekári, ktorí vtiahli do toho svoje deti, ktoré pretekali. Rodina Lopušná, starý pán, tréner funkcionár, jeho dcéra Alena - pretekárka, syn Marcel- pretekár, tréner, súčasný predseda Ski klubu, jeho dcéry, pretekárky Dominika a Patrícia, ďalší syn Zdeno a jeho deti, pretekári Erik a Veronika, Jachovci, otec Jaroslav, vlekár, funkcionár, deti Jarka a Rasťo, pretekári, Juríkovci, Ján vlekár, tréner, syn Braňo pretekár, rodina Venclovcov, Ján, vlekár, jeho syn Janko, obetavý technik a vlekár, brat Peter, jeho syn Peter mladší, pretekár, Pašiakovci, Vladimír, tréner, funkcionár, synovia Martin a Adam, pretekári.

V 70. a 80. rokoch dominovali pretekári Ján Kožiak, Peter Brndiar, ktorých o 30 rokov nasledovali ich synovia, Ľubo Demian, Soňa a Renáta Valové, dcéry nezabudnuteľného a milovaného uja Vala, kráľa lyžiarskych karnevalov, ktorého zbožňovali všetky deti, sestry Slašťanové, Karin Kuzmíkova, dcéra funkcionára Jozefa, mladší pretekári Dušan Daxner, Jaro Murtin, jeho sestra Libuša, Stožekovci, Martiniovci, otec Jano, vlekár dcéry Zuzka a Lucia pretekárky, Ridzoňovci, otec vlekár, syn pretekár a množstvo ďalších obetavých ľudí, vlekárov, mamičiek, ktoré robili servis deťom. Ak by sme sa prešli po Tisovci, určite by sme aj na krátkej prechádzke stretli nejakého človeka, ktorý je zviazaný s lyžovaním.
Zdroj: Rimava.sk


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross