Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Busty Janka Jesenského a Júliusa Bolfíka sú najnovšími prírastkami v Aleji dejateľov, ktorá je posledných 15 rokov budovaná na Námestí Š. M. Daxnera v R. Sobote. Odhalili ich za prítomnosti predsedu Matice slovenskej (MS) Mariána Gešpera, autora projektu Petra Dragijského, prednostu okresného úradu Petra Pavlíka, viceprimátorky Andrey Andrášiovej a ďalších osobností.
„Ťažko povedať, koľko búst tu napokon bude, keďže je to projekt ešte na dlhé roky. V mojej knihe Osobnosti Gemera-Malohontu, ktorej druhé vydanie som zhruba pred rokom pripravil, je možné nájsť množstvo národovcov, ktorí by si zaslúžili niečo podobné. Možno už nebudeme mať toľko peňazí na busty, ktoré sú pomerne drahé, ale aspoň nejaké malé pamätníky by bolo treba urobiť,“ podotkol Dragijský. Dodal tiež, že budúci rok by mali aktuálnu časť projektu zakončiť dvomi bustami Vladimíra Mináča a Vladimíra Clementisa.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako vo svojom príhovore uviedol predseda MS, je pre neho cťou, že mohol byť pri odhalení búst dvoch velikánov, ktorí sa borili za slovenskú štátnosť a národ. „Chcem vyzdvihnúť všetkých organizátorov, ktorí už niekoľko rokov vytrvalo a húževnato odhaľujú busty týchto dejateľov. Nielenže boli prví, skôr než matičné ústredie, ktoré má podobné priestranstvo, ale hravo ho prekonali aj v počte búst,“ podotkol Gešper.
Janko Jesenský bol básnik, prozaik, prekladateľ i politik. Narodil sa v roku 1874 v Martine (vtedy Turčiansky Svätý Martin). V Rimavskej Sobote študoval na gymnáziu a neskôr v roku 1922, po vzniku Československej republiky, pôsobil v meste ako župan. Zomrel v roku 1945, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Július Bolfík bol pedagóg, publicista, školský inšpektor a regionálny historik. Narodil sa v roku 1915 na území dnešného Maďarska, v dedine Hort pri meste Hatvan, kde jeho otec, pôvodom z Revúcej, pôsobil ako železničiar. O niekoľko rokov sa presťahovali opäť na Gemer, kde študoval v Muránskej Dlhej Lúke či Mokrej Lúke. Stredoškolské štúdium začal J. Bolfík na gymnáziu v Revúcej, posledný rok absolvoval v Rožňave.
Následne vyštudoval odbor učiteľstvo pre meštianske školy a stal sa pedagógom. Ako učiteľ pôsobil v Ratkovej a Ratkovskom Bystrom. Počas druhej svetovej vojny sa aktívne zapojil do odboja, bol vojenským veliteľom v ratkovskej i rákošskej doline, neskôr pri Lubeníku.
Po vojne sa stal riaditeľom Štátnej meštianskej školy v Šafárikove (dnes Tornaľa), v roku 1966 založil Gemersko-malohontskú vlastivednú spoločnosť. Stál aj pri zrode časopisu Obzor Gemera, vydal tiež päť kníh s historickou tematikou a viacero monografií. Jeho celoživotné dielo pozostáva z 531 rôznych titulov (vrátane odborných článkov). Zomrel v roku 1993 v R. Sobote, ale pochovaný je v Rožňave.
