R. SOBOTA: Vodojem na Kurinci nikdy neslúžil svojmu účelu, aj tak potrebuje rekonštrukciu

RIMAVSKÁ SOBOTA – Zabudnutá stavba v lese nad Kurincom, tak by sa dal nazvať vodojem postavený pred viac ako 15 rokmi v súvislosti s plánmi výstavby a rozvoja rekreačnej oblasti Zelená voda. Keďže k realizácii areálu v pôvodnej zamýšľanej rozsiahlej podobe nikdy nedošlo, ani vodojem svojmu účelu nikdy neslúžil. Objavili sa však plány na jeho spustenie, čo by si ale vyžiadalo rekonštrukciu.

Na uvedenú záležitosť upozornil na ostatnom zasadnutí rimavskosobotského mestského zastupiteľstva (MsZ) poslanec Ivan Hazucha, ktorý otvoril aj otázky ekonomickej výhodnosti a zmyslu obnovy tohto zariadenia.

„V kapitálových výdavkoch sa viackrát spomenula rekonštrukcia vodojemu Kurinec. Bol budovaný z fondových peňazí, keď bola snaha vybudovať veľké rekreačné stredisko na Kurinci. Toto sa nezrealizovalo a do značnej miery ako keby pre rekreačnú oblasť stratil význam, v tom rozsahu, ako je vybudovaná teraz,“ podotkol Hazucha.

Článok pokračuje pod reklamou

Dodal, že ak má správne informácie, vodojem aktuálne pre potreby rekreačného strediska a mesta nie je potrebný. „Je ho ale dobré dobudovať, keďže v časti Močiar, ktorá patrí Rimavským Janovciam, sa rozvinula pomerne masová výstavba rodinných domov, ktoré potrebujú zabezpečiť vodu,“ poznamenal poslanec.

„Mne bolo veľmi zvláštne, že ľudia pokúpili na Močiari pozemky, kde sa predávajúci tváril, že predáva stavebné pozemky, ale predával roľu, rozparcelované pole,“ pokračoval Hazucha, podľa ktorého naopak mesto v prípade svojej individuálnej bytovej výstavby (IVB) postupovalo lepšie a stavebníkom dalo všetko, čo potrebovali, za rozumnú cenu.

Ľudia si kúpili iba zem bez občianskej vybavenosti

Na Kurinci sa ale podľa Hazuchu kupovali pozemky za podobné ceny ako predávalo mesto, lenže občania si nekúpili nič, len zem. „Potom, keď si postavili domy a poobzerali sa v tom nadšení okolo seba, zistili, že nemajú poriadne ani vodu, plyn, kanalizáciu, verejné osvetlenie, cesty či elektrinu, lebo aj tá má obmedzené kapacity,“ vymenoval.

Článok pokračuje pod reklamou

Dodal, že v tomto prípade navyše nejde o občanov Rimavskej Soboty, ale Rimavských Janoviec. „Pýtam sa ako občan mesta a daňový poplatník: prečo Rimavskosoboťania majú investovať do vodojemu kvôli tomu, aby bola služba dodávky vody pre občanov R. Janoviec? Čím bude obec R. Janovce finančne participovať na investícii, ktorú do tohto dáme?“ opýtal sa Hazucha a pripomenul, že R. Janovce majú vlastný vodojem nad dedinou.

„Ale chápem, že toto je rozumnejšie a racionálnejšie. Je to bližšie, nejaké rúry sú už pokladené. Avšak tá investícia bude naša, 40 000 eur zďaleka nebude dosť. Koľko teda, 100 000 eur dáme na to, aby ľudia na Močiari mali vodu? Som za to, aby sa to dobudovalo, ale akým spôsobom nám obec R. Janovce toto refunduje?,“ prízvukoval poslanec.

Šimko: V letnej sezóne by vodojem pomohol aj Kurincu

Ako reagoval primátor Jozef Šimko, nebude Hazuchovi oponovať, lebo v tom, čo povedal, je veľa pravdy. „Treba sa poďakovať tým, ktorí v podstate tieto vodárne odovzdali Francúzom. Ja som vtedy nebol primátor, niekto to musel podpísať na 30 rokov. My ten vodojem pre Kurinec skutočne nepotrebujeme, ale ľudia, ktorí stavajú domčeky na Močiari, budú mať obrovské problémy,“ avizoval primátor.

Článok pokračuje pod reklamou

Ako doplnil, o záležitosti hovoril s istým odborníkom. „Do tých 40 000 eur by sa to dalo urobiť. Niekedy počas letnej turistickej sezóny ale aj na Kurinci registrujeme oveľa slabší tlak, takže do určitej miery by som vám tu oponoval, že počas leta vodojem potrebujeme aj na Kurinec,“ skonštatoval Šimko.

Smutný pohľad

Na vodojem sme sa boli pozrieť aj my. Nie je naň práve radostný pohľad, fasáda je ošarpaná a odlupujú sa z nej celé kusy. Vodojem bol kedysi oplotený, pletivo však ešte pred dokončením plota zlodeji opakovane ukradli a vodojem potom istý čas strážila mestská polícia. Neskôr bolo do oplotenia pridané signalizačné zariadenie. V súčasnosti však už po plote, ktorý vidieť na archívnej fotografii z roku 2006, nezostala ani pamiatka.

V nie najlepšom stave je i prístupová komunikácia, ktorá bola vyasfaltovaná v čase výstavby vodojemu. Už krátko nato však asfalt začal na mnohých miestach pukať a vozovka na niektorých miestach poklesla. V tom čase sa hovorilo aj o problémoch s prefinancovaním stavby, keďže výsledná podoba vodojemu údajne celkom nezodpovedala projektovej dokumentácii.