Menu
Hulk Hogan, Ultimate Warrior alebo André the Giant. Asi pre väčšinu sú to neznáme mená. Ak ste ale boli fanúšikom video hier, v ktorých v ringu proti sebe stáli dve hory svalov a jeden druhého hádzali o zem, a predvádzali rôzne krkolomné kúsky, tak vedzte, slovo wrestling Vám už známe bude. Wrestling to však nie je len počítačová hra, ale aj reálny boj. No je to naozaj tak? Je wrestling šport s bojovými prvkami alebo je to celé divadlo? O tom sa redakcia Rimava.sk porozprávala s redaktorom TV Rimava Robom Krupárom, ktorý svoj život zasvätil práve wrestlingu. Ako sa on k nemu dostal, čo mu dal a stále dáva, o čo vlastne vo wrestlingu ide a omnoho viac sa dozviete s rozhovore s ním. Pred tým ale malé upozornenie. Po prečítaní rozhovoru a vzhľadom na zdržiavanie sa doma kvôli aktuálnej situácii hrozí, že dostanete chuť si zahrať wrestlerskú počítačovú hru. Robova srdcovka je Smack Down 2 😉
Väčšina ťa pozná ako redaktora regionálnej televízie. Ty máš však blízko aj k wrestlingu. Ako si sa k nemu dostal? A v akej pozícii sa momentálne nachádzaš v rámci wrestlingu?
Otec môjho kamaráta mu raz z pracovnej cesty v Rusku priniesol wrestlingovú videohru, mohol som mať tak desať rokov. Vďaka nej sme spoznali mená ako Hulk Hogan, Ultimate Warrior či André the Giant. V roku 2001 začala istá česká stanica vysielať program s názvom SmackDown, v ktorom hviezdil istý The Rock, dnes najlepšie zarábajúci herec sveta. Každý týždeň sme sa stretávali u kamoša a nahrávali si epizódy na VHS. O rok neskôr vysielanie skončilo a v dobe bez internetu nebolo na Slovensku možné mať o wrestlingu prehľad, tri roky som tak žil bez informácií. Zmenilo sa to v roku 2005, keď som v škole na počítačovom krúžku namiesto učenia potajomky zisťoval, čo je vo wrestlingu nové (smiech).
Od roku 2006 sa venujem wrestlingovej žurnalistike, založil som prvé slovenské stránky o wrestlingu a v roku 2012 som prijal ponuku odborníka z Českej republiky, Michala Petrgála, a stal sa redaktorom portálu Art of Wrestling, neskôr šéfredaktorom. Na konte mám viac ako stovku exkluzívnych rozhovorov s wrestlermi z celého sveta, na čo som veľmi hrdý, pretože išlo o niekoľko veľmi známych mien a začínal som ako úplný amatér. Odvtedy som precestoval mnoho krajín, navštívil akcie rôznych spoločností a získal silné priateľstvá v celej Európe. Rád hovorím, že wrestling spája, sme jedna veľká, rozvetvená rodina.
Žurnalistike sa momentálne už nevenujem, pretože Art of Wrestling sme v roku 2017 premenili z portálu na wrestlingovú spoločnosť, sídliacu v Prahe, ktorá organizuje galavečery so zápasmi. Vyššie spomínaný kolega Michal je majiteľom a prezidentom AOW, ja zastávam funkciu viceprezidenta. Takisto som súčasťou kreatívneho tímu, ktorý má na starosti prípravu zápasov a scenáre, skrátka to, čo divák neskôr vidí v ringu, určenie víťazov, tvorba príbehov a podobne. Vďaka mojim skúsenostiam z práce takisto robím mediálne výstupy z akcií, rozhovory a tzv. segmenty, prirovnal by som to k práci režiséra na pľaci.
Kde, kedy a ako vznikol wrestling?
V 18. storočí sa vo Francúzsku rozšíril zaujímavý fenomén. Tzv. „promotér“ predstúpil pred dav a vyzýval ľudí, aby bojovali s jeho zápasníkom za finančnú odmenu. Dialo sa to väčšinou v cirkusoch a promotéri takýmto spôsobom cestovali z miesta na miesto. Na začiatku 19. storočia sa tento model uchytil vo Veľkej Británii, kde vystupovali rôzni strongmani, kulturisti a boxeri, neskôr zápasili proti sebe. V USA bol do roku 1920 wrestling verejnosťou považovaný za reálny šport a po zistení, že sú výsledky dohodnuté vopred, nastal úpadok jeho popularity. To sa však drasticky zmenilo v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď v krajiine nastal wrestlingový boom.
Aké má pravidlá wrestling?
Zápasy sa môžu skončiť odpočítaním rozhodcu, ktorý si ľahne na canvas (podlaha ringu) a rukou odpočíta do troch, vzdaním sa pomocou rôznych pák (známe aj z MMA), diskvalifikáciou, odpočítaním do desať ak sa wrestler za ten čas nestihne vrátiť do ringu, tzv. count-ount. Existujú aj zápasy v klietke, kde zápasník môže zvíťaziť ak ako prvý vylezie von. Typov zápasov existuje veľmi veľa, mnohé s osobitými pravidlami. Rozhodca musí wrestlera diskvalifikovať za hryzenie, kopnutie medzi nohy, pichnutie do očí a iné nešportové taktiky, ale existujú aj zápasy bez diskvalifikácie, v ktorých je povolené všetko, dokonca aj používanie stoličiek, baseballových pálok, tyčí a iných zbraní. To sú také základné pravidlá.
Väčšinou ide o súboje tzv. babyface (kladných) a heel (záporných) postáv, klasický boj dobra so zlom, ktorý poznáme už z Eposu o Gilgamešovi. Zápasí sa o tituly, ktoré sú rozdelené do niekoľkých kategórií, hlavné, tag teamové (určené pre dvojice), ženské a podobne, každá spoločnosť má vlastné opasky.
Je wrestling viac šport alebo takpovediac umenie s prvkami divadla?
V USA je to „športová zábava“, v Japonsku ide o tvrdší spôsob zápasenia, no celkovo ide o umelecké vystúpenie, obsahujúce atletické a herecké prvky. Predstavte si niečo ako historický šerm, akurát tak desaťkrát tvrdšie a bez brnenia. Wrestling teda nie je šport ale umenie, keďže ako som spomínal, výsledky sú určené vopred a zápasníci postupujú podľa pripraveného scenára. Rád to prirovnávam k rôznym marvelovkám, na ktorých momentálne všetci fičia, je to proste divoký seriál plný zvratov, emócií a napätia. Aj tu vieme, že je to vopred natočené, no nedočkavo sledujeme, čo sa stane s našou obľúbenou postavou. Každý, koho som vzal na wrestling a predtým ho nepoznal, sa naživo kráľovsky bavil. Diváci totiž počas akcií môžu byť súčasťou deja.
Hoci treba wrestling a box/MMA či iné bojové športy odlišovať, majú s ním niečo spoločné. Mnoho boxerov a MMA fighterov k nemu inklinuje a po dosiahnutí istých kariérnych mét skúšajú práve wrestling, spomeniem nedávny prípad Rondy Rousey z UFC. V najväčšej wrestlingovej spoločnosti na svete, WWE, sa minulý rok objavil aj neporazený boxer Tyson Fury. Lákadlom sú samozrejme aj financie, pretože hlavne v USA a v Japonsku sa vo wrestlingu točí veľa peňazí.
Ako sa pripravujú wrestleri na zápasy? A čo všetko obnáša príprava na zápas?
Na túto otázku sa ťažko odpovedá, pretože to záleží od toho, kde wrestler vystupuje. Ak zápasí v WWE a je profík, cestuje viac ako 250 dní do roka, spí v priemere tri hodiny denne, maká v tréningovom centre/v lokálnej posilňovni, vystupuje v médiách a podobne. Je to psychicky náročné, neustály kolotoč. Mnoho chalanov z Európy však počas týždňa normálne pracuje a zápasia len cez víkendy, takže ten čas na prípravu je obmedzený. Ale bežne to funguje tak, že sa aktéri pred zápasom dohodnú na postupe, dostanú pokyny od vedenia, v ringu si nacvičia nejaké sekvencie a ide sa na vec.
Je nejaká podmienka ktorú musí spĺňať každý wrestler? Napríklad výška, váha, skúsenosti z iných športov a podobne?
Väčšina wrestlerov v súčasnosti začína na tzv. „nezávislej scéne“, do ktorej patrí aj naša spoločnosť. Organizácie majú k dispozícii akadémie, v ktorých trénujú začiatočníkov, stredne pokročilých a pokročilých. Väčšie spoločnosti organizujú skúšobné kempy, do ktorých sa môže prihlásiť hocikto, no uspejú len tí najlepší. Napríklad kemp v WWE sa vyznačuje vojenskou brutalitou, je rozdelený na niekoľko dní a zvládnu ho len tí fyzicky najvyspelejší. Stáva sa, že záujemcovia skončia hneď po prvom dni s hlavou v záchode, pretože zvracajú od vyčerpania.
Wrestlerom sa nemôže stať hocikto, fyzická zdatnosť je jedna vec, no mimoriadne dôležitou vlastnosťou je charizma, vyžarovanie, herecké nadanie. Niektoré z tých vecí sa naučiť dajú, niektoré nie. Performer musí zaujať divákov a byť svojim spôsobom psychológ. Pre wrestlera je asi najhoršie, ak vstúpi do arény plnej ľudí a je v nej počuť spadnúť špendlík. Preto mnoho z nich navštevuje herecké kurzy.
Pomôcť môže aj vhodný charakter, pre čitateľov uvediem príklad so známou osobnosťou. Rocky Maivia bol tuctový usmiaty babyface wrestler bez identity, divákov nudil a pravidelne na neho kričali „umri Rocky, umri“. Až keď sa nahneval a svoju skutočnú frustráciu premenil do wrestlingovej postavy, stal sa z neho The Rock. Zvyšok je história. V minulosti boli preferované muskulatúrne, vysoké typy wrestlerov, dnes je situácia omnoho uvoľnenejšia. Presadiť sa môže každý, kto má talent, bez ohľadu na výšku a váhu.
Je možnosť akoby vychovávať už malých wrestlerov ako to je na poli iných športov?
Samozrejme. Naši priatelia z maďarskej spoločnosti HCW majú úspešné dojo, v ktorom trénujú aj pätnásťročné talenty, samozrejme so súhlasom rodičov. V Japonsku bežne trénujú aj deväťročné deti.
Ako prebiehajú zápasy? Niektoré vyzerajú naozaj drsne, je to realita a bezprostrednosť alebo je to už dopredu nacvičené?
Napriek tomu, že je scenár pripravený vopred a niektoré základné chvaty ako údery a kopy sú nahrané, veľká časť wrestlingu bolí naozaj. Podlaha je síce odpružená, no stále tvrdá, takže rôzne chvaty a s nimi spojené pády cítia wrestleri niekoľko dní. Keď počas zápasu spadnete dvadsaťkrát, pocítite to. Na úvod tréningu sa začiatočníci učia padať a odrážať sa od lán, ktoré sú vlastne oceľovými káblami, takže sa dvakrát odrazíte a váš chrbát očervenie. Kurt Angle vyhral v roku 1996 zlatú medailu v zápasení na OH v Atlante so zlomeným krkom, no po prvom wrestlingovom tréningu zavolal manažérovi, že to robiť nebude pretože nevie prestať zvracať. Tréneri mu prikázali opakovane padať. Následne názor zmenil a stal sa jedným z najlepších wrestlerov v histórii, no je to krásny príklad toho, aký tvrdý je prowrestling. Legendárne sú japonské tréningy, ktoré zvládnu len tí najodolnejší. Drina a pot však wrestlerovi ukážu, čo je to disciplína.
Ako je to zraneniami, sú časté?
Jedným z dôsledkov spomínanej driny sú zranenia, ktoré sú u wrestlerov časté. Prvý slovenský wrestler Markus Mytra absolvoval svoj prvý zápas s vykĺbeným členkom, ďalší Slovák Erik Strange zápasil s podvrtnutým kolenom, poznám aj muža, ktorému sa počas súboja odtrhol sval na nohe a zápas dokončil. Mytra si minulý rok počas zápasu nepekne zlomil lakeť a je otázne, či ešte bude môcť zápasiť. Vo wrestlingu sa veľakrát ide cez bolesť a wrestleri vystupujú aj napriek drobným zraneniam. My v Art of Wrestling máme počas každej akcie v zákulisí prítomný zdravotnícky personál, aby sme dbali na bezpečnosť našich wrestlerov v čo najväčšej miere.
Bohužiaľ, existuje aj niekoľko prípadov úmrtí v ringu, istý wrestler v USA zase ostal po vystúpení doživotne na vozíku, pretože ho súper neudržal. Zápasníci v ringu vkladajú svoje zdravie do rúk toho druhého.
Kde môžu ľudia v okolí navštíviť wrestlingové podujatia?
Mrzí ma, že súčasná situácia s koronavírusom zastavila kultúrny a spoločenský život, pretože sme 25. apríla plánovali zorganizovať historicky prvú wrestlingovú show na Slovensku, malo to byť v Majestic clube v Bratislave. Priviesť prowrestling na Slovensko je môj dlhoročný sen, ktorý sa dúfam podarí zrealizovať budúci rok. Art of Wrestling je totiž československá spoločnosť, na titule máme okrem českého aj slovenský štátny symbol a po úspechu v Prahe bola ďalšou zastávkou Bratislava. Najbližšie nás môžu fanúšikovia podporiť v októbri, keď sa uskutoční akcia Horizons. Hostiť ju bude náš obvyklý domov, pražský kultúrny dom Krakov. Ľudia z nášho okresu však majú možnosť navštíviť aj wrestling v Maďarsku, majú to na skok.
Čím to je, že wrestling nie je u nás až tak populárny ako napríklad v USA?
Dlhé roky sa nenašiel nikto, kto by sa mu venoval profesionálne, podobne ako v Českej republike. Tam to celé „spískal“ Michal Petrgál, ktorý mal obrovské know-how a bol ochotný investovať do toho financie. Naši susedia mali výhodu v tom, že sa na Eurosporte niekoľko rokov vysielal wrestling, ktorý komentoval Michal.
Ja som išiel cestou vlastného webu, vlastných textov, autorských, rozhovorov, prekladov, prostredníctvom ktorých som prinášal pravidelné informácie o wrestlingu tým, ktorí neovládali angličtinu, resp. chceli diskutovať v slovenčine/češtine a nie na zahraničných stránkach. Fanúšikov začalo byť čoraz viac a tak sa začala budovať slovenská wrestlingová komunita. Na akciách v Prahe máme aj veľa slovenských divákov, čo ma hreje pri srdci.
Najviac ma však teší, že za pár rokov máme na Slovensku už štyroch wrestlerov. Prvým bol Markus Mytra z Nitry, ktorého som manažoval. Ďalej je to Erik „Strange“ Tužinský z Hnúšte, ktorý uspel v Kanade a úvod tohto roka strávil na turné v Európe. S Erikom sme dobrí kamaráti od našich vysokoškolských čias a s úsmevom spomínam na chvíle, keď sme po ceste do Košíc snívali o tom, že sa nám podarí vo wrestlingu preraziť. Mne sa smiali asi všetci okrem Erika a Erikovi sa smiali asi všetci okrem mňa. Dnes je z neho úspešný wrestler a zo mňa viceprezident spoločnosti. Hnúšťa a Tisovec to dokázali.
Mimoriadne talentovaný je aj rodák z Fiľakova, Ken Pyro, ktorý pred niekoľkými týždňami absolvoval sériu zápasov v Japonsku, čo je pre wrestlera vysoká škola. V Rakúsku zápasí Popradčan Ricky Sky. Je skvelé, že polovicu slovenských wrestlerov obstarali práve malé mestá z Malohontu a Novohradu.
Aké sú tvoje ciele do budúcna, keďže zastávaš vysokopostavenú funkciu v tejto oblasti?
Hlavným cieľom je už spomínaná show na Slovensku. Takisto si prajem, aby sa v našej krajine objavovali ďalší wrestleri a aby záujem o wrestling rástol aj z pohľadu verejnosti. Ak tomu dá človek šancu, neoľutuje, je to niečo unikátne. Únik od reality, rútiaci sa vlak plný zábavy a drámy. Wrestlingu som v živote mnohé podriadil, no toto umenie mi toho na oplátku dalo veľmi veľa. Je to môj životný štýl, ktorý by som nevymenil za nič na svete.
Zdroj: Rimava.sk FOTO: archív Robert Krupár
