Menu
Tento rozhovor bol pôvodne zverejnený v roku 2019 na portáli Sobotnik.sk. Po jeho začlenení do Rimava.sk vám ho prinášame v pôvodnej podobe.
RIMAVSKÁ SOBOTA – Náš seriál rozhovorov so známymi osobnostiach nášho regiónu pokračuje azda momentálne tou najznámejšou. Hovoríme o rodákovi priamo z Rimavskej Soboty Romanovi Slaninovi, úspešnom hercovi zo seriálu Horná Dolná, kde hrá rolu Kokosa. To, aké mal herecké začiatky, ako sa dostal do televízie a o pôsobení v združení Červený nos, vám priblížime v tomto rozhovore. Slanina takisto prezradí, čo prekvapujúce sa v populárnom seriáli v nasledujúcich častiach odohrá.
„To je taký veľmi zaujímavý príbeh, lebo úplne prvá moja herecká rola bola v škôlke, kde som hral v predstavení Čin-Čin. Potom na základnej škole sme skúšali predstavenie, kde som hral vojaka. Na to nikdy nezabudnem, pretože ten vojak mal povedať len jedno slovo a to bolo „Rozkaz!“. Keď došlo na premiéru, tak sa mi roztriasli kolená, že som to slovo nedokázal povedať. Vtedy som si povedal, že už si nikdy nezastanem na dosky pred diváka.
Neskôr došlo k zvratu a to v tom zmysle, že som tancoval vo folklórnom súbore. Dosky sú neoddeliteľnou súčasťou tanca, ale to mi nevadilo. Keď som prišiel študovať na vysokú školu do Banskej Bystrice, pôsobilo tam veľmi silné divadlo Knap, ktorého členom bol v minulosti aj Marián Lacko. Oni ma začali „lámať“ aby som prišiel medzi nich, lebo moji spolužiaci tam tiež chodili. Ja som povedal, že nie, lebo som folklórista a divadlo robiť nebudem. A nakoniec som ani nešiel.
Článok pokračuje pod reklamou
Keď som sa vrátil do Rimavskej Soboty, šiel som sa pozrieť na jednu premiéru divadla malých javiskových foriem Pictus. Veľmi ma to predstavenie zaujalo. Dozvedel som sa, že môj spolužiak z vysokej školy tam má režírovať ďalšiu hru. Prišiel som sa pozrieť za ním na skúšku a on ma rovno zapojil. A tak sa to začalo. Je to teda už 26 rokov.“
„To je príbeh, ktorý by som prial každému. Je to taká vysnívaná modelová zažitá situácia. Ja si myslím, že by mladí ľudia mali odísť študovať, poznávať svet, aby to potom doma mohli zúročiť. Ale niekomu, sa vonka páči, sa už nevráti. Ten, kto sa vráti tak, prinesie pre prostredie, z ktorého vyšiel, obrovský prínos. Samozrejme, percentuálne sa niekoľkí vrátia, niekoľkí nie. Je na nás, ktorí tu žijeme, aby sme vytvorili dôvod, aby sa aj sem chceli ľudia vracať.
Ja som odišiel z tohto mesta s tým, že budem žiť vo väčšom meste. Keď som to už všetko zažil, šesť rokov v Banskej Bystrici, štyri v Bratislave, tak som pochopil, že som malomestský človek. Ja som sa sem chcel vrátiť a žijem tu rád. Svoju krv mám v Rimavskej Sobote.“
„Keď som začal robiť divadlo tu v Rimavskej Sobote, hrával som vo viacerých ochotníckych súboroch. Postupom času som s partiou hercov začal robiť predstavenia na komerčný predaj. Dnes fungujú stand-upisti a zoskupenia, ktoré zabávajú ľudí. Keď niečo urobíte, tak si vás niekto aj všimne, objavia sa samozrejme aj iné ponuky.
Robil som desať rokov v Slovenskom rozhlase, mal som vlastnú reláciu, ktorú som písal, režíroval a účinkoval v nej. Šesť rokov sme robili pre STV skrytú kameru. Niekde nás videli a oslovili nás. Potom prišli menšie role vo filmoch, seriáloch. To, že som teraz známy z obrazovky, je výsledok toho vývoja, že sa človek dostane do povedomia. Veľa je to o šťastí, o vzťahoch. Napríklad tento projekt, ktorý robím teraz, je veľká dávka šťastia, lebo na takú zvláštnu postavu sú k dispozícií možno stovky hercov, ktorí by to okamžite zobrali.“
„Tá spolupráca je veľmi dobrá aj z dôvodu, že sa poznáme už dlhší čas. So Šokom sa poznám už dvadsať rokov, robili sme spolu už na nejakých projektoch. Maťa tiež poznám dlho, no nie tak ako Juraja. On má v prostredí Rimavskej Soboty veľa priateľov a často sem chodil. Keďže jeho priatelia sú aj moji priatelia, tak sme sa spoznali. Keď sme sa zrazu objavili v tej našej trojici, tak sme zapadli do seba ako súkolie. Sme priatelia aj v civilnom živote.“
Seriál natáčame už šiesty rok. Vyrába sa kontinuálne, to znamená, že už nie je v priebehu roka prestávka medzi natáčaniami. Je natočených pár dielov v zásobe. Máme nejaké plány ale samozrejme, to je ovplyvnené tými číslami, ktoré televízia potrebuje. Jedno z najväčších prekvapení, ktoré môžem len naznačiť, je to, že v jednom z najbližších dielov sa naša trojica objaví sama na opustenej lodi na mori.“
Pôsobenie v združení je taká špecifická časť môjho života. Stanka Kašperová bola moja žiačka. Keď začal fungovať pred 15 rokmi Červený nos na Slovensku, tak začali oslovovať ľudí cez ľudí, ktorí majú predpoklady to robiť. Oslovili aj mňa, ale ja som to odmietol, bol som presvedčený, že nedokážem vojsť na onkológiu a robiť šaškáriny. Stanka to vtedy skúsila, vzali ju a bola tam skôr. Čo je najväčšia sranda, tak úplne na začiatku tam pôsobila iná Soboťanka, Jana Sovičová, ktorá je tam dodnes. Momentálne nás pracuje v Červenom nose z Rimavskej Soboty viac.“
Keď zhodnotím, koľko ľudí z nášho regiónu sa hýbe v umeleckých kruhoch, tak to je veľké číslo. To znamená, že nie je vôbec márne sa narodiť v malej dedine a robiť nejaké divadlo. Dnes máme kopu známych hercov z tohto regiónu. Viky Ráková, Ildikó Vargová, Cyril Žolnír, Alexandra Palatinusová.
Potom sú ľudia, ktorí píšu, režírujú, sú divadelníci, alebo robia v produkcii. Máme ľudí z nášho regiónu, ktorí niečo dokázali a sú v svojom odbore známi, aj keď Soboťania o nich nevedia. Môj odkaz je jednoduchý – ak to chceš robiť, treba vytrvať a nezdupkať.
Tento svet je tvrdý a veľa hercov je teraz zamestnaných ako reklamní manažéri alebo hovorcovia. Raz ponuka určite príde. Ak nie, aspoň mám naplnený život tým, čo chcem robiť. Keď sa nič iné neobjaví, aj v starobe budem hrdý na to, že som celý život strávil ako komediant.“
Zdroj: Roman Slanina Foto: archív Romana Slaninu
