Marta Hlušíková je renomovaná slovenská spisovateľka, ktorá sa venuje poézii, próze aj literatúre pre deti. Vo svojom literárnom portfóliu má viac ako tridsať kníh a jej tvorba je plná inšpiratívnych príbehov, ktoré oslovujú čitateľov všetkých vekových kategórií.
V rozhovore nám prezradila, kde čerpá inšpiráciu, aké knihy jej v poslednom období vyšli a aké plány má do budúcnosti. Dozviete sa tiež, ktorá z jej kníh sa dostane na prestížny medzinárodný knižný veľtrh v Bologni.
Vaša literárna tvorba je veľmi rozmanitá, zahŕňa poéziu, prózu aj literatúru pre deti. Spolu ste napísali, ak sa nemýlim, 35 kníh. Čo vás inšpiruje, kde beriete toľko inšpirácií?
Kde beriem inšpiráciu? Ťažko povedať, lebo okolo človeka sa vždy nachádza veľa podnetov, ide len o to, ktorý nás potkne a postaví sa nám do cesty. Je úplne jedno, kde vám do hlavy skočí úžasný námet: na ulici, pri stretnutí s ľuďmi, pri sledovaní života okolo nás.
Denne chodím so psíkom okolo dunajskej hrádze, a tak nemôžem nepočuť spev trsteniarikov učupených na dlhých trstinách, nedajú sa nepočuť žabie árie, do toho šum vody a stromov, to všetko je scenéria, v ktorej píšem počas prechádzky. V hlave, samozrejme, tam sa odohráva to najpodstatnejšie. Tam spracúvam všetko to, čo ma stretlo a oslovilo. Tam sa s tou inšpiráciou aj trochu hádam a vysvetľujeme si čo a ako.
Článok pokračuje pod reklamou
V uplynulom roku sa Vám podarilo vydať niekoľko kníh, prezradíte nám o nich viac?
Rok 2024 bol viac ako úrodný: vyšli mi totiž aj knihy, ktoré mali vyjsť rok predtým. Áno, povedať, že mi vyšli štyri knihy pre deti, znie naozaj veľkohubo. Ale tak to je. Dokončila som trilógiu Modré srdce s kečupovým fľakom (2021) – Kam zmizol môj brat? (2022) – Nenápadní sú vždy naj, ktorá vyšla vo vydavateľstve Slovart. Uzavrela som príbeh siedmakov Laury a Lukáša. Ten sa v prvom diele trilógie začal nakresleným modrým srdiečkom, ktoré tretiak Lukáš daroval spolužiačke Laure.
V závere trilógie sú obaja o štyri roky starší, srdce už nie je nakreslené, no vyrezané z dreva. Príbeh vzťahu dvoch dobrých priateľov však nie je dominantný. Veľkú časť čitateľskej pozornosti na seba strháva Laurin mladší brat Tomáš. Najmä v druhej časti trilógie. Modré srdce s kečupovým fľakom vyšlo v češtine a teraz pražský Albatros pripravuje do češtiny druhú časť trilógie. Tá by mala vyjsť v októbri tohto roka.
Knihu Naja naja a ja (Perfekt) som situovala do našej dedinky do čias končiaceho sa covidu. Hlavným hrdinom je šiestak Maťo so svojou pubertou a piateľstvom s Janou. Naja naja je latinský názov jedovatého hada. Nuž ale viac by som asi nemala prezradiť.
Kniha 77 nezvyčajných dní (AlleGro Plus) je kniha o výnimočných dňoch. A vôbec to nemusia byť sviatky. Aj taký deň susedov sa stáva výnimočným, keď je výnimočný sused. Ide o knihu, na ktorú mám dobré odozvy zo škôl. Je to totiž materiál, ktorý pomôže aj učiteľom, aj deťom. Musela som skĺbiť informačnú nasýtenosť textu so štylizáciou, do ktorej som dávala nadhľad a vtipné glosovanie sveta okolo nás.
Najnovšou knihou je Leto s Marge (Slovart). Na prvý pohľad veselý príbeh dvojičiek Dominika a Oskara. Týždeň pri mori s tajomným pátraním po žltom zošite sa však príchodom domov nekončí. Zápisky starej Marge dávajú letnej príhode hlbší rozmer. Kniha bola zaradená Bibianou medzi „pozoruhodné knihy roka“, čo ma, samozrejme, veľmi potešilo.
Ako ste spomenuli, jedna z Vašich kníh sa dostane na medzinárodný knižný veľtrh, ktorý sa bude konať v Bologni. Ktorá? Ako to vnímate? Čo Vás na tom najviac teší?
Ide o knihu Leto s Marge, ktorú mi vydalo vydavateľstvo Slovart. Mám z toho radosť, že príbeh, odohrávajúci sa pri mori v Taliansku dorazí práve na taliansky knižný veľtrh a bude sa snažiť votrieť do pozornosti zahraničných vydavateľov. Budem mu držať palce.
Pochádzate z Leopoldova, no veľkú časť života ste prežili v Trenčíne a Rimavskej Sobote. Ovplyvnila Rimavská Sobota vašu tvorbu a literárne námety?
Pravdupovediac, Leopoldov vôbec nepoznám, ak nerátam dve besedy, ktoré som tam mala. Ešte som bola v perinke, keď sa moji rodičia presťahovali do Trenčína – otcovho rodiska. Trenčín ma poznačil svojou krásou, aj majestátnym hradom, na ktorom som bola s kamarátmi nespočetne ráz. Zhora, z Matúšovej veže, sme sa dívali na celé mesto a snívali o tom, čím raz budeme.
Po narodení našich detí sme sa s manželom usadili v Rimavskej Sobote. Bývala som v tomto malom a krásnom meste 36 rokov. Navždy mi zostane v srdci námestie s dvoma kostolmi, Kurinec, a – samozrejme, školské prostredie troch škôl, v ktorých som učila: Obchodná akadémia (9 rokov), Gymnázium Ivana Kraska (22 rokov) a Súkromná stredná odborná škola na Západe (5 rokov).
Najdlhšie som učila v gymnáziu, ktorého prostredie, vyučujúcich a veľa príhod som zobrazila v knihe Žiaden káčer navyše (Slovart, 2017). Je voľným pokračovaním knihy Neznášam, keď ma hladkajú po hlave (Matica slovenská 2009, 2015, 2023). Príbehy literárnych gymnazistov sú plné skutočných situácií, ktoré sa na pôde gymnázia odohrali. Kniha je už vypredaná, dostupná je ešte E-kniha. Samej mi zostali dva kusy, na ktorých sedím. Možno skúsim osloviť vydavateľa, či by neurobil dotlač.
Okrem písania sa venujete aj prekladateľskej činnosti a lexikografii. Ako zvládate kombinovať tieto rôzne oblasti literárnej práce?
K prekladom z češtiny som sa dostala pred trinástimi rokmi. Participovala som na zaujímavej knihe Houslistka (text v češtine – text v slovenčine – grafické listy – CD) Mileny Fucimanovej. Táto zaujímavá publikácia vyšla v banskobystrickom vydavateľstve PRO. Okrem toho som sa v Prešove stretla s českým autorom vtipných knižiek pre deti Jirkom Holubom. Tam som sa dostala k jeho knihe Kolik váži Matylda a už som v tom bola po uši. Dodnes som preložila sedem jeho kníh. Potom ma Múzeum židovskej kultúry poprosilo o preklad Grosmanovej novely Nevesta.
Dnes ju Astorka v Bratislave hrá podľa môjho prekladu. Na premiére som sa cítila zvláštne, tak akosi príjemne a možno trochu aj uveličene. Od Nevesty som prešla k novele Obchod na korze. Pani Editku Grosmanovú som už nestihla potešiť, no Grosmanovmu synovi, hudobníkovi žijúcemu v USA, som urobila veľkú radosť. Pokiaľ ide o najnovšie preklady, musím spomenúť knihy pre deti od Václava Dvořáka, ktoré sú veľmi rozsiahle, majú niekoľko sto strán. Preložila som štyri.
Nikdy by som nepovedala, že na staré kolená budem prekladať text odohrávajúci sa v ďalekej budúcnosti kdesi mimo Mliečnej dráhy. Asi desiatku kníh pre najmenšieho čitateľa som preložila a prebásnila z angličtiny. Takže prekladanie je taký môj koníček, ktorý striedam s vlastným písaním.
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Pracujete na nejakých nových literárnych projektoch?
Začnem ako moja babka kedysi: ak dožijem, tak... Žarty nabok. Nikdy nevieme, dokedy nám bude dožičené byť na tomto svete, ktorý sa akosi deformuje, ale to dajme nabok. Takže: ak dožijem, rada by som dotiahla niektoré nedokončené rukopisy: štvrtú knihu poviedok pre dospelých, dve básnické zbierky, z ktorých je jedna už takmer hotová a jedna stále otvorená, knihu veršíkov pre deti a čosi, čo mi ešte sedí v hlave, no zatiaľ iba v hlave. Je to kniha pre deti.
Onedlho vyjdú moje poviedky pre deti a mládež vo vydavateľstve Perfekt. Doteraz boli roztrúsené v zborníkoch tohto vydavateľstva. Vybrala som poviedky za posledných pätnásť rokov a kniha sa bude volať podľa názvu jednej z nich: Srdce v ofsajde.
Dúfam, že sa tento rok podarí vydavateľstvu Perfekt poslať medzi čitateľov môj preklad knihy veršov Vreckový zverinec od Jiřího Žáčka a že sa podarí moju knihu Naja naja a ja vydať aj v maďarskej mutácii (na preklade pracuje Juhász Katalin, moja bývalá študentka z Rimavskej Soboty, dnes šikovná poetka a žurnalistka). Veľmi by ma potešilo, keby si moji spoludedinčania mohli príbeh Maťa prečítať v maďarčine.
Ďakujeme za rozhovor pani spisovateľke Marte Hlušíkovej a za to, že sa s nami podelila o svoje literárne skúsenosti, inšpirácie a plány do budúcnosti. Prajeme jej veľa tvorivých úspechov a radosti z písania!
NENECHAJTE SI UJSŤ