No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Rozsvietením a predstavením opraveného bunkra si pripomenuli výročie mobilizácie

Dátum v druhej polovici septembra má svoje miesto aj v histórii vtedajšieho Československa, kedy 23. septembra 1938 bola v krajine vyhlásená všeobecná mobilizácia. V tomto roku sme si tak pripomenuli jej 80. výročie. Pri tej príležitosti sa uskutočnila aj Česko-slovenská akcia pod názvom Svetlá nad bunkrami, kedy sa na polhodinu osvetlili bunkre po celom Česku i Slovensku.

Výnimkou nebola ani obec Jesenské, okres Rimavská Sobota, kde do dnes stojí jeden z bunkrov – ropíkov. Ten je pod patronátom nadšencov histórie z Rimavskej Soboty, ktorí bunker od obce odkúpili a zaviazali sa ho opraviť, dať do pôvodného stavu a časom z neho vytvoriť malé múzeum. Ich prvé výsledky v rámci opravy tak spojili s touto akciou. „Práce na bunkri trvajú už päť rokov. Je už vidieť výsledky a tak sme ich chceli prezentovať aj ľuďom,“ povedal pre Rimava.sk Ján Rešetár, jeden z nadšencov vojenskej histórie a organizátorov akcie v Jesenskom. Ako povedal, stavbu z čias mobilizácie si prišlo pozrieť približne 300 ľudí. Podľa jeho slov to však neboli len návštevníci z okolia, ale aj ľudia od Bratislavy až po Košice.

„Akcia sa skladala z troch častí, a to zo všeobecnej prednášky, prehliadky bunkra a premietanie prezentácie ako sme bunker opravovali,“ povedal Rešetár a dodal, že akciu im veľmi pomohli spestriť aj členovia z Vojenského a historického klubu, ktorí sa postarali o dobovú výzbroj a výbavu. Ako poznamenal, do budúcna sa budú snažiť takúto i podobné akcie zorganizovať.

A čo návštevníci mohli vidieť? V obci Jesenské do dnes stojí malá mohutná stavba z čias mobilizácie československej armády. Ako Rešetár podotkol, o týchto bunkroch, nazývaných ropíky, široká verejnosť veľa nevie. Podľa jeho slov išlo o pevnostné pásmo, ktoré sa od nášho územia vtedy tiahlo až po hranice Rumunska. Dôvodom ich stavania bolo nárokovanie si niektorých oblastí nášho územia okolitými štátmi, ktoré im kedysi patrili. „Československá prvá republika nemala so štátmi v okolí dobré vzťahy. Bolo otázkou času, keď prišiel Hitler k moci, že si územia budú štáty nárokovať vojenskou silou. Taktiež Československo nemalo dobré geografické usporiadanie, pretože jej územie sa dalo rozdeliť na kusy. A tak po vzore Francúzka, s ktorými Československo malo dobré vzťahy, sa začali budovať bunkre, ktoré mali spomaliť útok nepriateľa,“ priblížil a doplnil, že toto opevnenie malo slúžiť na to, aby sa armáda stihla mobilizovať. Ako ozrejmil, v rámci republiky ich bolo postavených niekoľko tisíc. „Od nášho územia sa to ťahalo až po hranice s Rumunskom. A práve v okolí Rimavskej Soboty či Jesenského to bolo veľmi silné pásmo,“ spomenul s tým, že v našom okolí ich bolo vystavaných 64 a z toho ostali iba dva.

Bunker však neslúžil ako úkryt na niekoľko dní. Ako Rešetár priblížil, hoci je bunker zvonka veľmi mohutný, jeho vnútorné priestory sú veľmi stiesnené. „Bolo to pre sedemčlenné družstvo. Bunker však nebol stavaný na to, aby v ňom vojaci spávali. Iba v prípade obkľúčenia či stavu priameho ohrozenia. Výzbrojou bunkra boli dva guľomety, mali tam aj pušky, ventilácie, periskopy a zásoby na 2-3 dni. Bolo to vlastne opevnené guľometné hniezdo,“ opísal.

Ropíkov sa na Slovensku nezachovalo veľa, mnoho z nich bolo zničených. Rovnako aj ropík v Jesenskom bol predtým ako ho nadšenci vojenskej histórie odkúpili za symbolickú cenu od obce vo veľmi zlom stave. „Práce boli dosť komplikované, pretože objekt slúžil aj ako sklad zemiakov, boli tam zdochliny, nánosy hliny a blata. Celé to bolo v areáli, kde sa chovali sliepky. Bolo to zanedbané, tak sme to na začiatku čistili, izolovali strechu. Niektoré ďalšie veci sme si zakúpili alebo sme dostali aj do daru od priateľov z Čiech a Slovenska. Museli sme zakúpiť pancierové dvere i mreže, ventiláciu a podobne,“ spomenul a doplnil, že hoci už prvé výsledky prezentovali verejnosti, práce na bunkri je stále dosť. Napriek tomu sa nevzdávajú a do budúcna by chceli spoločne aj s obcou z bunkra vytvoriť malé múzeum.

Zdroj: Rimava.sk FOTO: Pavol Kupčík a Igor Balciar


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross