S dirigentom, skladateľom a pedagógom Tiborom Lévayom st., ktorý zomrel začiatkom septembra, sa na jeho poslednej ceste chystajú rozlúčiť okrem rodiny, najbližších priateľov aj dychovkári, hudobníci a spevokoly. Medzi nich určite patria členovia dychovej hudby Sobotienka, ktorá v súčasnosti pracuje v iných formáciách a spadá rovnako pod Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote a dlhé roky fungovala pod taktovkou Tibora Lévaya st. Ich repertoár pozná nielen celý Gemer – Malohont, ale aj v Čechách či v Maďarsku. Ako pre Rimava.sk uviedla Tatiana Koniarová z MsKS, Tibor Lévay st, ktorý nás v nedeľu opustil vo veku 77 rokov, bol dirigentom, skladal, komponoval, upravoval a tvoril aj nový repertoár.
„V jeho úprave Dychová hudba Sobotienka hrala napríklad skladby ako Kde pak ty ptáčku hnízdo máš z českého filmu Tri oriešky pre popolušku, ča-ča Ramona, sving Baj-baj blúz, ale aj čardáš Legszebb város Batyi. Pod jeho vedením sa dychová hudba zúčastňovala mnohých vystúpení v meste, okrese, na prehliadkach po celom Slovensku a aj v zahraničí. „K najväčším zážitkom pre dirigenta Tibora Lávaya bolo, keď na prestížnom festivale dychových hudieb Kmochov Kolín dirigoval takmer tridsať dychových orchestrov naraz s 1862 členmi,“ priblížila Koniarová, pod ktorú dychová hudba spadá a budúci rok by mala osláviť šesťdesiate výročie svojho trvania. Účasť dychovkárov, hudobníkov a spevokoly na pohrebe pre Rimava.sk potvrdil aj Pavol Piliarik, dlhoročný hudobník, spolupracovník, pomocný dirigent a priateľ Tibora Lévaya st. „Bol našim symbolom, našim kamarátom, odohrali sme s ním spolu viac ako tridsať rokov. Stále sme spolupracovali a osobne sme boli na seba naviazaní,“ povedal Piliarik.
„Bol jeden úžasný muzikant. Mal absolútny sluch,“ povedala sólistka Bona Fide Viera Slatinská, ktorá pôsobila aj vo vokálnom kvartete s Tiborom Lévayom. V stredu na pohrebe sa podľa nej chystajú zaspievať aj báseň Rimava od Janka Francisciho, ktorú sám dirigent Lévay st. zhudobnil a upravil pre zbor Bona Fide. Ako Slatinská spomenula, veľa vecí doniesol z maďarského spevokolu, čo spolu aj spievali. „Veľa vecí však aj upravil. Vystupovali sme aj s ľudovými piesňami a mali sme univerzálny repertoár,“ priblížila Slatinská, podľa ktorej mohli zaspievať v kostole ale niekedy aj na zábave v kúpeľoch v Číži. Ich najväčšou pýchou bolo podľa Slatinskej, keď spievali v košickom štátnom divadle na medzinárodnom ekumenickom speváckom stretnutí. „Celkove bol úžasný, škoda ho je, veľmi za ním smútime,“ dodala.
Za vedenia Tibora Levaya st. získala dychová hudba Sobotienka Cenu mesta, ale aj ocenenie a poďakovanie Národného osvetového centra v Bratislave. „Osobitne to bolo aj pre dirigenta za jeho kreatívnu hudobnú činnosť v oblasti Zboru pre občianske záležitosti (ZPOZ), vedení speváckeho kvarteta a úspešné rozvíjanie tradície dychových hudieb na Slovensku, výchovu mladej generácie, dlhoročnú úspešnú reprezentáciu a šírenie jej dobrého mena doma i v zahraničí,“ podotkla Tatiana Koniarova. Levay st. sa podľa nej venoval aj výchove mladej generácie, má však nasledovníkov aj vo svojej rodine, kde sa hudbe venuje jeho syn a aj vnuk.
Počas rozlúčky v príhovore na Tibora Lévaya ako pedagóga zaspomína aj Štefan Orosz, súčasný riaditeľ Základnej školy M. Tompu s vyučovacím jazykom maďarským. „Sám chodil na našu základnú školu a učil aj mňa ešte ako žiaka. Ako kolega som už túto česť nemal,“ povedal o Tiborovi Lévayovi riaditeľ školy. Podľa jeho slov učil približne 50 rokov hudobnú výchovu, sám hral na 13-tich nástrojoch, viedol na škole spevokol a cez jeho ruky prešlo minimálne 200 žiakov, ktorí spievali v rôznych obdobiach v spevokole. „Bol veľmi dobrý človek, ktorý mal rád život. Bol aj vtipný ale aj požadoval svoje,“ doplnil Štefan Orosz.
Zdroj: Rimava.sk, FOTO: Tibor Somogyi, Rimava.sk
