Ku koncu 19. storočia boli v Rimavskej Sobote umiestnené dva vojenské útvary. Išlo o pluk delostrelcov, ktorý mal kasárne v budove dnešného Gemersko-malohontského múzea a vojakov starajúcich sa o chov vojenských koní v žrebčíne na Sobôtke. Ich spolunažívanie bolo prakticky bezproblémové, spravidla sa stretávali v krčmách počas vychádzok. Dňa 1.10.1893 došlo k incidentu medzi týmito vojakmi a šarvátky pretrvávali viac ako mesiac.
V spomenutý deň bola nedeľa a v poobedňajších hodinách sa slúžky z mesta vyfintili a uháňali do Hostinca husárov. Tento hostinec pôvodne stál na miestach dnešného župného domu na ul. Železničnej a bol vychyteným miestom kvôli dobrej kuchyni a skvelej hudbe. Vo vnútri už na tieto devy čakali spomenutí vojaci, aby sa s nimi mohli zvŕtať na tanečnom parkete v rezkom čardáši.
Možno tých dievčat v ten deň prišlo príliš málo, alebo zaúradoval alkohol, lebo počas najlepšej zábavy, zrazu hudba stíchla. V strede miestnosti oproti sebe stáli vojaci dvoch útvarov a nie príliš priateľsky po sebe gánili. Po krátkej slovnej prestrelke sa zrazu zablyšťali šable a začali sa navzájom tĺcť hlava-nehlava. Sečné rany mali zúčastnení na hlavách, ramenách, chrbtoch a jeden delostrelec prišiel o značnú časť ucha. Krv tiekla takým menším potokom, a keď bojujúcim došli sily, tak sa bitka skončila a fúkajúc si svoje boľačky, nenápadne sa začali z hostinca vytrácať.
Našli sa aj takí, čo boli prinútení vyhľadať lekársku pomoc. Plukovný lekár Dr. Alfréd Lederer mal plné ruky práce. Desiatnik Jozef Kő, desiatnik Štefan Varjú a vojak Jozef Helenbai zo žrebčína a delostrelci Vojtech Angyal, Andrej Dadaj, utrpeli rôzne ťažké zranenia. V prípade zahájili vojenské orgány vyšetrovanie celého incidentu.
O tri týždne neskôr dňa 22.10.1893 v nedeľu, mali vojaci z dvoch útvarov pravidelnú vychádzku. Ich kroky väčšinou viedli do niektorej z krčiem. V hostinci na Sobôtke, ktorá niesla názov U jeleňa, popíjali toho dňa vojaci spoločne s civilmi. Okolo polnoci opúšťali delostrelci tanečnú sálu a chceli sa vrátiť späť do kasární. Vojaci zo žrebčína sa dohodli s civilmi a vonku si na delostrelcov počkali. Tentoraz došlo k ručnej výmene názorov, bez použitia zbraní. Delostrelci boli v menšine, a tak skončili celkom slušne dobití, ale bez vážnejších zranení. Plukovník Rosenauer nariadil okamžité vyšetrenie celej udalosti.
V stredu večer o ôsmej hodine dňa 1.11.1893 bolo ešte plné mesto miestnych obyvateľov. Vracali sa práve z cintorína, kde boli na „dušičky“ páliť sviečky. Zrazu ľudia zdesene zbadali, že na dnešnej ul. Hatvaniho sa navzájom naháňajú delostrelci s vojakmi zo žrebčína. Na rohu Hlavného námestia, kde má dnes sídlo jeden z mobilných operátorov sa zrazil delostrelec Názon s vojakom Dolákom. Spod úderov šabieľ sa iskrilo. Obyvateľ mesta, menom Kuraczina, chcel súboju zabrániť, no bola mu šabľou na dve časti rozseknutá brada a porúčal sa k zemi. Vojak Dolák utrpel ťažké zranenie na hlave a delostrelec Názon na ruke. Všetci traja skončili v nemocnici a delostrelec Názon, si odnášal trvalé poškodenie ruky.
Ešte ten istý týždeň v nedeľu sedeli v hostinci U jeleňa bratia Červeňákovci z Tomašovej, spolu so žandárom Andorom Barczim. Počas popíjania do nich zapárali delostrelci a tak došlo k bitke, a opäť sa tasili šable. Trojica spomenutých utrpela rôzne sečné zranenia na hlavách a rukách, ktoré však neboli závažného charakteru. Vodca delostrelcov mal nos rozseknutý na polovicu, vojenskému lekárovi sa ho podarilo na druhá deň ráno zošiť dohromady.
Trpezlivosť plukovníka Jozefa Rosenauera skončila. Všetci vojaci, ktorí sa doposiaľ stali aktérmi bitiek, boli odsúdení na 5 až 21 dní sprísneného žalára. V nedeľu a vo sviatkoch musia byť všetci vojaci do 18.00 hodiny v kasárňach. Zakazoval tiež všetkým vojakom návštevu pohostinstiev. Delostrelci mali zakázané chodiť tiež na Sobôtku. Pre všetkých vojakov sa s okamžitou platnosťou zrušili vychádzky a nedostanú ani povolenie na opustenie posádky. Plukovník Rosenauer dúfal, že prijaté opatrenia zabránia v ďalších výtržnostiach vojakov dislokovaných v meste.
Autor článku: Vladimír Gondáš.
Zdroj:
Gömör – Kishont zo dňa 5.10.1893
Gömör – Kishont zo dňa 26.10.1893
Gömör – Kishont zo dňa 9.11.1893
NENECHAJTE SI UJSŤ
