RIMAVSKÁ SOBOTA - Posledný deň roku 1894 bol v jednej domácnosti v Rimavskej Sobote v znamení horúčkovitého hľadania zakopaného pokladu. Napokon, kto z nás, v detských časoch nesníval o nájdení starej truhličky plnej zlata alebo neskôr aspoň o výhre v lotérii?
Spomenutý deň sa tieto prípady prekrývali a tak sa pozrieme, čo sa to udialo v domácnosti váženého majstra zámočníka Štefana Kuklu.
Všetko sa to začalo tým, že v tom roku miestny obchodník Jozef Rakottyay podal tiket v číselnej lotérii. Podstatou v tejto hre bolo uhádnuť 1 až 5 vyžrebovaných čísiel z celkového počtu 90. Jozef Rakottyay si zakrúžkoval bližšie neurčené tri čísla a vsadil v podstate banálnu sumu vo výške 30 grajciarov.
Článok pokračuje pod reklamou
Mal šťastnú ruku, vyžrebovali tie čísla a prakticky z halierového vkladu vyhral 1033 forintov, čo v danej dobe bola viac ako slušná suma. Zvesť o tomto až neuveriteľnom šťastí sa rýchlo šírila po celej Rimavskej Sobote a priľahlom okolí.
Spustilo sa doslova davové šialenstvo pri stávkach v číselnej lotérii, ale viac šťastlivcov v meste nepribudlo. Vyhrával štát, ktorý prevádzkoval lotériu a tomu plynuli zisky z nej.
Osláviť posledný deň roku a príchod toho nového plánoval zámočník Štefan Kukla. K nemu do domácnosti pri tejto príležitosti zavítal jeho švagor a aj jeden z dobrých priateľov. Ako tak podvečer popíjali a zajedali rozvinul sa v miestnosti čulý rozhovor.
Postupom času sa hlavnou témou stala výhra Jozefa Rakottyay v lotérii. Nieže by mu nedopriali, ale tiež chceli zažiť ten slastný pocit prichádzajúci pri tak veľkej výhre, keď sa bezprácne dajú získať veľmi slušné peniaze.
Pomaly sa blížila polnoc, hladina alkoholu v krvi utešene stúpala, ale celé posedenie sa odohrávalo v príjemnom a priateľskom duchu. Z ničoho nič sa zrazu pod stoličkou jedného z nich prepadla zem. Mysľou im naraz prebleskla rovnaká myšlienka, je tam zakopaný poklad a oni si tú šťastnú chvíľu snáď posledný deň v roku privolali.
Neváhali a pokiaľ domáci pán vyšiel von po náradie, tak zatiaľ odstránili všetok nábytok z miestnosti. Pustili sa horúčkovito do kopania. Najskôr sa im kopalo ťažko, zem na podlahe v miestnosti bola za tie roky bývania tam, už riadne udupaná, čiže utlačená. Zrazu sa im začalo kopať ľahšie, narazili na pomerne kyprú zeminu. Pre nich to bolo znamenie, že sa blížia k veľkému objavu.
Vykopaná zem sa im už nepratala v miestnosti a tak ju začali vynášať von. Nezvyčajný rozruch v domácnosti Štefana Kuklu vzbudil pozornosť u susedov, ktorí vyšli von privítať príchod Nového roku a pripiť si so známymi.
Traja hľadači pokladu sa nenechali rozptyľovať a s vykasanými rukávmi pokračovali v kopaní, pričom odmietli pomoc, ktorá sa im od susedov núkala. Nechceli sa deliť o poklad, veď aj tak naň boli už traja.
Keď skopali zem v miestnosti do hĺbky jedného metra, začali sa objavovať pod zemou drevené koly. Považovali to za znamenie, že sa blížia k vytúženému cieľu a už bolo jasné, že niekedy v minulosti na tom mieste stála nejaká neznáma stavba.
Celkovo vykopali hĺbku dvoch metrov až vedeli vytiahnuť tie drevené koly. Zem tam niesla zvláštnu arómu, ktorá bola všetkým dôverne známa. Bola to slabnúca vôňa hnoja, ktorý dozrel a premenil sa na vysokokvalitný kompost. Keď si už pri rannom svetle prezreli svoje dielo tak uvideli, že tie drevené koly tvorili súčasť nejakej maštale, ktorá kedysi dávno na tom mieste stála.
Poklad sa teda rozplynul s príchodom Nového roku a kompost by bol cenný len pre miestnych záhradkárov, ktorý by tak získali vynikajúce hnojivo. Zahanbená trojica sa pustila opäť do práce, vykopanú zeminu museli vrátiť späť na svoje miesto, aby bol dom obývateľný a nemal kráter v miestnosti.
Štefan Kukla sa po určitý čas stal terčom posmechu v meste a jeho krvný tlak primerane stúpal, keď sa ho niekto spýtal: „Kde máte ten nájdený poklad?“
Autor článku: Vladimír Gondáš
Zdroje: Gömör zo dňa 7.1.1894
NENECHAJTE SI UJSŤ