Menu
Táto krátka úvaha nad odchodom vzácneho človeka mala mať aj fotku. Fotku Mgr. Margity Uhrinovej, bývalej profesorky Gymnázia Ivana Kraska v Rimavskej Sobote. Nechcela však, aby bola jej fotografia uverejnená. Typická naša Maňa: skromná, dôsledná, náročná predovšetkým na seba. Takto sme ju poznali my, jej bývalí žiaci a kolegovia. Rozlúčime sa s ňou v utorok, 24. apríla o 14,00 hod. v Dome smútku v Rimavskej Sobote.
Nie vždy sú váhy života v rovnováhe. Akokoľvek by sme chceli, aby strana „má dať“ sa prinajhoršom rovnala strane „dal“, je to len otázka nášho priania. Margita Uhrinová, profesorka biológie a chémie, napriek tomu, že viac dávala, ako dostávala, bola ženou na svojom mieste. Jej vedomosti si odnášali stovky budúcich lekárov, farmaceutov, biológov či učiteľov. Nikdy nerozlišovala študentov, bola prísna a spravodlivá, nemala rada povrchnosť a nedôslednosť.
Narodila sa na jeseň a odchádza na jar. Žila vždy tak akosi proti prúdu - a tak od nás aj odchádza. Jej obľúbený básnik Milan Rúfus to napísal presne:
Nevieme, čo je v nás. Kde pramení
voda v hrsti a slza na líci.
Nevieme, čo je v nás. A básnici
hľadajú prameň, blázni; zabijú
tú vločku snehu na zvedavej dlani.
Pridaj sa, plač a vypi všetko s nami.
Alebo súď až do konca,
až budeš mimo smädu,
so smädným telom dolu pod sebou.
Vztýč ťažkú sochu na podstavci hliny.
Sám,
ničí ako boh,
súď potom svoje viny.
.
Milá naša kolegyňa, Maňa naša, česť Tvojej pamiatke!
.
V mene bývalých kolegov Marta Hlušíková
.
