Menu
Študenti Gymnázia Ivana Kraska – Ivan Krasko Gimnázium v Rimavskej Sobote majú za sebou posledný školský deň. Do lavíc sa vrátili po dlhej prestávke. Počas posledných mesiacov sa vyučovanie presunulo do detských izieb. Celý proces opísala riaditeľka školy Miriam Szántóová.
Žiakov hodnotili slovne aj známkami
Študenti a žiaci na Slovensku dnes dostali vysvedčenia. Na gymnáziu si ich v triedach prevzali z rúk svojich učiteľov bez väčšieho zhromažďovania sa. Ich koncoročné hodnotenie a tento školský rok poznamenala pandémia koronavírusu.
„Bolo to veľmi náročné obdobie. Zo dňa na deň sme sa museli stať profesionálmi v oblasti informačno-komunikačných technológií. My, našťastie, máme elektronický systém vybudovaný veľmi dobre,“ povedala pre Rimava.sk riaditeľka školy Miriam Szántóová. Ako ďalej dodala, vyučovanie prebiehalo online, zadania a domáce úlohy zadávali cez školský systém, niektorí pedagógovia vyučovali aj cez videohovory.
Článok pokračuje pod reklamou
„Bolo to na dobrovoľnej báze. Tí technicky zdatnejší učitelia zvládali aj online hodiny. Tiež mali možnosť požičať si zo školy aj počítač a ostatné zariadenia potrebné na prácu doma,“ uviedla riaditeľka školy.
„Mnohí učitelia, ale aj mnohí žiaci mali čo robiť, aby to zvládali. Práca sa nerovnala hodinám, ktoré by strávili na pracovisku. Bolo to oveľa viac hodín práce, viac opravovania a náhradnej komunikácie. Je to niečo, na čo nie sme zvyknutí,“ tvrdí Szántóová, podľa ktorej žiakom aj učiteľom počas online vyučovania chýbal osobný kontakt a okamžitá spätná väzba. Za svoju prácu dostávali žiaci známky, slovne hodnotili len predmety s výchovným charakterom.
Medzi prebratým učivom a naučeným učivom je veľký rozdiel
„Učitelia sa stretli v predmetových komisiách a plánovali, ako budú vyučovať ďalší školský rok. V každej predmetovej komisii to je inak,“ hovorí riaditeľka školy. „Jedna vec je však učivo prebraté a druhá učivo naučené. To, že je to prebraté, je podľa mňa len formálna záležitosť. To, čo sa žiaci naozaj naučili, hoci písali testy online, si nemyslím, že je tak utvrdené ako keď sa vyučuje v škole,“ vysvetľuje Szántóová, podľa ktorej bude „nabiehacia“ fáza v septembri náročná.
Maturovalo sa administratívne
Výslednú známku dostali maturanti z vybraných predmetov spriemerovaním ich doterajších výsledkov. „Pri dobrovoľných predmetoch táto možnosť nebola,“ informuje riaditeľka. Maturanti si buď mohli piaty dobrovoľný predmet zrušiť, alebo prísť obhájiť svoje vedomosti pred skúšajúcu komisiu.
Maturitná skúška na Slovensku podľa riaditeľky školy už dávno nezodpovedá tomu, čomu by mala. „Som zástankyňou toho, aby mal žiak slobodu v rozhodovaní, ale musí ju potom aj uniesť a byť zodpovedný,“ vysvetľuje Szántóová, ktorej sa administratívny spôsob maturovania páčil v tom, že zohľadňoval systematickú prípravu žiaka počas posledných štyroch rokov. „Tí žiaci nemajú pri tomto spôsobe šancu povedať si, že nejako to za tých dvadsať minút uhrám,“ hovorí ďalej. Ako dodala, na výsledky žiakov počas štúdia sa prihliada, no nie je presne definované, do akej miery by tieto výsledky mali brať do úvahy.
„Pokiaľ sa žiak naozaj učil a mal dobré známky, tak má aj dobrú maturitnú skúšku,“ hodnotí administratívne maturity. Klasický spôsob skúšky dospelosti je podľa nej v mnohých prípadoch aj o šťastí. „Otázka môže sadnúť, ale nemusí. A tiež sa nehodnotí, čo žiak celkovo vie z daného predmetu,“ dopĺňa. Podľa riaditeľky je dobré, že sa prihliada na systematickú prípravu žiakov, ktorí vedia, že sa musia pripravovať na každú hodinu a všetky písomky, pretože sú súčasťou koncoročného vysvedčenia.
Ak žiak nebol spokojný s výslednou známkou, mohol sa prísť dať preskúšať. „Mohlo sa totiž stať, že prvé dva roky mu nezáležalo na nejakom predmete, a potom si povedal, že toto je jeho profilový predmet. Takže je tam sloboda, môže sa nechať preskúšať,“ vysvetľuje riaditeľka gymnázia. Na tomto systéme hodnotenia vidí aj negatíva, a to v tom, že systém by mal byť zavedený vtedy, keď žiak nastupuje do prvého ročníka, aby si bol vedomý toho, z čoho sa bude skladať jeho maturitné hodnotenie.
„Veľmi podobný systém majú v Nemecku. Myslím si, že je cesta k jeho zavedeniu aj na Slovensku, keď sa to poriadne pripraví a premyslí,“ uzatvára tému maturitných skúšok. Tento rok maturovalo na gymnáziu 73 žiakov.
Podobne sa konali aj prijímacie skúšky. Deviataci ich nemali, škola zohľadňovala najmä priemer ich známok. Naopak piataci hlásiaci sa na osemročné štúdium museli skúšky robiť prezenčne.
Škola sa dočkala niekoľkých rekonštrukcií
V tomto školskom roku škola vynovila napríklad aj telocvičňu. Výmenu parketovej podlahy v celkovej hodnote približne 40 tisíc eur realizovala vďaka podpore Úradu BBSK, ktorý poskytol niečo vyše 30 tisíc, zvyšok bol financovaný cez program „Podpora rozvoja športu“ Úradu vlády SR.
Škole sa taktiež podarilo získať regionálny príspevok z programu „Podpora najmenej rozvinutých okresov“ v celkovej sume takmer 60 tisíc na projekt „Bádateľské aktivity v prírodovednom vyučovaní“.
„Do nášho vzdelávacieho procesu sme sa rozhodli pridať bádateľské aktivity, pomocou ktorých žiaci lepšie porozumejú zákonitostiam prírodovedných procesov, a tým si uvedomia aj užitočnosť prírodovedných poznatkov a ich aplikáciu v každodennom praktickom živote,“ hovorí o projekte riaditeľka školy, podľa ktorej táto metóda zároveň podporuje ich sebavedomie, motiváciu k ďalšiemu učeniu a zlepšuje ich vzájomné vzťahy. Cieľom projektu je sprístupniť žiakom vedu tak, aby sa sami dostali do úlohy vedca.
„K realizácii projektu bolo potrebné najmä modernejšie vybavenie, pomôcky a úprava dvoch miestností, kde už prebieha skupinové teoretické vyučovanie a dvoch učební, kde prebieha praktické vyučovanie,“ informuje Szántóová. Z poskytnutých financií napríklad nakúpili učebné pomôcky, notebooky, tlačiarne i tonery a taktiež vybavenie učební.
„Urobíme všetko preto, aby sa táto metodika implementovala do prírodovedného vyučovania vo všetkých ročníkoch,“ uzatvára riaditeľka gymnázia Miriam Szántóová.
Zdroj: Rimava.sk, Gymnázium Ivana Kraska
