Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – 10. september je Svetový deň prevencie samovrážd. Je to deň a príležitosť na celom svete hovoriť o samovraždách, prevencii a možnostiach pomoci. Pripomíname si, že existujú riešenia, ktoré prinesú nádej, dôveru a podporia ľudí v náročných a bolestivých chvíľach vykročiť iným smerom.
Ako ďalej vysvetľuje internetová poradňa pre mladých IPčko.sk, v odborných štatistikách sa uvádza, že mladí ľudia sú druhou najohrozenejšou skupinou v suicidálnych tendenciách. Jedným z dôvodov, prečo v ich hlavách víria takéto myšlienky, môže byť aj šikanovanie. A práve o tomto probléme sme sa porozprávali s Mariolou Jančiovou, školskou psychologičkou, ktorá aktuálne pôsobí na Gymnáziu Ivana Kraska v Rimavskej Sobote.
Článok pokračuje pod reklamou
Šikanovanie má rôzne podoby, najčastejšie je fyzické (bitka, kopance, údery, strkanie...) a psychické (urážky, nadávky, posmešky, ponižovanie...), ale často sa môžeme stretnúť aj s vyhrážaním, vydieraním, ohováraním alebo vylúčením z kolektívu.
„V súčasnosti je veľmi časté najmä kyberšikanovanie, čo je šikanovanie v kyberpriestore, čiže cez internet a sociálne siete, ktoré sú medzi mladými ľuďmi veľmi obľúbené,“ vysvetľuje psychologička, podľa ktorej je kyberšikanovanie nebezpečnejšie v tom, že agresor tam má pocit anonymity a obeť mnohokrát netuší, pred kým sa má brániť.
„Zatiaľ čo pri šikanovaní má dieťa pokoj aspoň vtedy, keď je doma, čiže keď opustí školu, pri kyberšikanovaní stráca pocit bezpečia aj doma, pretože rôzne výhražné alebo posmešné správy si prečíta vždy, keď je online. A závažným faktorom je aj to, že pri šikanovaní je len niekoľko svedkov, väčšinou sú to spolužiaci, tak pri kyberšikanovaní sa rôzne kompromitujúce fotky či videá môžu za krátky čas dostať k veľkému množstvu, a to často aj cudzích ľudí,“ hovorí ďalej psychologička.
So šikanovaním sa podľa nej najčastejšie stretávame na základných a stredných školách, ale objavuje sa aj v materských školách a taktiež ho môžeme zažiť aj na pracovisku. „V tom prípade hovoríme o mobbingu (prebieha medzi kolegami) alebo bossingu (nadriadený šikanuje podriadeného),“ doplnila školská psychologička.
V boji so šikanovaním na školách je podľa Marioly Jančiovej veľmi dôležitým nástrojom prevencia, čiže neustále zvyšovanie informácií a vedomostí medzi deťmi, žiakmi a študentmi o tom, čo je to šikanovanie, prečo je zlé, ako naň reagovať, ako s ním bojovať či komu o tom povedať.
„Taktiež je dôležité, aby žiaci a študenti poznali aj trestnoprávnu rovinu takéhoto patologického správania, keďže šikanovanie sa nachádza aj v trestnom zákone. O šikanovaní je potrebné hovoriť aj s učiteľmi a rodičmi, aby vedeli, aké prejavy si majú na deťoch všímať,“ dodala.
Šikanovanie môže mať podľa psychologičky Jančiovej veľmi vážne následky na fyzickom, psychickom a sociálnom vývine dieťaťa, a to nielen u obeti, ale aj u svedkov a agresora.
„Najzávažnejšie je to, samozrejme, v prípade obete. Môže sa to prejaviť rôznymi psychosomatickými problémami (bolesti hlavy, brucha...) alebo aj psychickými problémami (depresia, úzkosť...). Žiaľ, môže to končiť aj pokusom o samovraždu. Dôsledky šikanovania môžu mať na deti taký silný negatívny vplyv, že si ich so sebou budú niesť po celý život. Veľmi často to vedie k zníženému sebahodnoteniu, sebaobrazu a sebavedomiu,“ zhodnotila ďalej.
Preto je podľa nej veľmi dôležité, aby si rodičia všímali akékoľvek zmeny na svojich deťoch – je často smutné, stratilo záujem o veci, ktoré ho predtým zaujímali, nemá dostatok energie, je stále unavené, nemá chuť do jedla alebo sa prejedá, odmieta chodiť do školy, nemá záujem o sociálne kontakty, je často agresívne a impulzívne, je často choré, zhoršili sa mu výsledky v škole atď.
Článok pokračuje pod reklamou
„Ak sa už šikanovanie niekde objaví, napr. v nejakej triede, je potrebné to riešiť s odborníkom – psychológom. Psychológ by mal pracovať nielen s obeťou, ale taktiež aj agresorom a svedkami, čiže celou triedou,“ dodala na záver školská psychologička Mariola Jančiová.
Pomoc existuje. Nájsť ju môžete napríklad aj na internete – poradňu IPčko tvorí skupina mladých ľudí, psychológov, sociálnych pracovníkov, študentov s túžbou v srdci pomáhať ľuďom. „Chceme tu byť pre ľudí, najmä mladých, ktorí sa nachádzajú v náročných životných situáciách. Okrem poradcov (dobrovoľníkov), ktorí sú každý deň na chate s klientmi, pracujú pre ich dobro aj členovia správnej rady a vedenia IPčka,“ uviedlo občianske združenie IPčko, ktoré poradňu prevádzkuje. Ich filozofia sa opiera o 3 základné princípy: prijatie, profesionalita a priateľský prístup.
„Za prvý polrok 2021 sme uskutočnili 4 054 komunikácií, v ktorých sa nám ľudia zdôverili s tým, že uvažujú nad samovraždou a 1 336 rozhovorov pri pokuse o ukončenie života,“ vyčíslilo občianske združenie.
Sú tu pre každého nonstop – bezplatne – anonymne na 3 linkách pomoci – Krízová linka pomoci, IPčko.sk a Dobrá linka prostredníctvom chatu, e-mailu, videa a bezplatného čísla 0800 500 333 pre všetkých, ktorí potrebujú nebyť osamote v tých najťažších momentoch života.
