Nachádzame sa denne v okolí umeleckých diel, no často ich už nevnímame alebo ani netušíme, kto je ich autorom. Práve tieto otázky – pozorujeme umenie okolo seba a poznáme jeho pôvod? – stáli pri zrode projektu mapovania diel vo verejnom priestore Rimavskej Soboty.
Článok pokračuje pod reklamou
Ukazuje sa, že aj v našom meste je viacero umeleckých realizácií, ktorých autorstvo sa však nie vždy podarí ľahko identifikovať. Mnohé z nich navyše postupne zanikli alebo boli zničené. Výskum tak nie je len pátraním po umení v regiónoch, mestách a obciach, ale aj rekonštrukciou našej kultúrnej pamäte.
Do zoznamu autorov, ktorých diela sa v Rimavskej Sobote nachádzajú, patria napríklad Béla Bacskai, Štefan Balázs, Teodor Baník, Tibor Bárftay, Štefan Belohradský, Emília Čisáriková, Robert Dúbravec, Ladislav Moško, Peter Galvánek, Milan Gašpar, J. Horváth a J. Nemčok, I. Hrošo a J. Fibinger, Vladimír Kompánek, Michal Kern, Zuzana Kyselková, Stanislav Koreň, Erna Masarovičová, Pavel Mikšík, Andrej Melicherčík, Jarmila Podzimková Mráčková, Klotilda Pitrová Pullmannová, Vladimír Popovič či Katarína Šujanová.
Tieto diela vznikali predovšetkým v rokoch 1950 – 1980, keď totalitný štát zadával zákazky umelcom s cieľom pretvárať verejný priestor i spoločenský život. Mozaiky, keramické steny, gobelíny, bronzové a betónové sochy či kovové reliéfy mali zmeniť vzhľad tradičných priestorov a nahradiť dovtedajšie kultúrne a náboženské zvyklosti. Krsty sa menili na občianske vítania detí, sobáše na civilné obrady na úradoch – a umelecké diela mali byť prirodzenou súčasťou novej ideológie.
Aj keď by sme očakávali, že práve takto vzniknuté realizácie budú pre obyvateľov miest symbolom modernity a optimizmu, realita ukazuje niečo iné. V Gemeri sú tieto diela skôr prehliadané a nevnímané ako cenné kultúrne artefakty, ktoré by si zaslúžili ochranu a pozornosť. Časť z nich možno označiť za dizajnérske spolupráce architektov a výtvarníkov, ktoré by mohli byť inšpiráciou aj dnes, iné majú skutočnú umeleckú hodnotu.
Výstava „Umenie mesta Rimavskej Soboty“ má preto ambíciu priblížiť ich verejnosti – nielen prostredníctvom prezentácie samotných diel, ale aj cez edukačné a propagačné aktivity. Cieľom je nielen ich zachrániť, ale aj prebudiť kultúrne povedomie, ktoré dnes naliehavo potrebuje oživenie.
Projekt je súčasťou širšieho výskumu, ktorý iniciovalo mesto Revúca v rámci programu Revúca – mesto kultúry pod vedením Lívie Gažovej, v spolupráci s Mátyásom Zagibom, Gabrielou Garlatyovou a študentmi Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach.
Zdroj fotografií: MG Rimavská Sobota
NENECHAJTE SI UJSŤ
