No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Spoznajte neľahký osud rehoľnej sestry, ktorá bola väznená v R. Sobote

Už ako 15-ročná nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach. Po absolvovaní Ošetrovateľskej školy sa stala profesionálnou ošetrovateľkou. Pôsobila v nemocniciach v Bratislave a v Humennom, a 28. januára 1943 zložila svoje večné sľuby a tak sa navždy zasvätila Bohu. V období komunistického prenasledovania (po februári 1948) podstúpila prenasledovanie, nespravodlivé odsúdenie a smrť, pretože vedome pomáhala kňazom. Za tieto počiny bola v roku 1952 zatknutá, kruto mučená a 17. júna 1952 odsúdená za velezradu. Po procese bola premiestnená do väznice v Rimavskej Sobote, tu bola väznená až do apríla 1953 v budove dnešného psychiatricko-neurologického oddelenia.

To je iba v krátkosti opísaný neľahký osud rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej, ktorej v roku 2004 bola odhalená pamätná tabuľa práve na budove dnešného psychiatricko-neurologického oddelenia v Rimavskej Sobote. A práve jej bude patriť september v Gemersko-malohontskom múzeu, ktoré v rámci predmetu mesiaca predstaví relikviu (úlomok kosti) mučenice Zdenky Schelingovej, slovenskej rehoľníčky a obete prenasledovania katolíckej cirkvi v Československu. Rimava.sk o tom informovala Elena Lindisová z Gemersko-malohontského múzea, podľa ktorej tento zaujímavý predmet mesiaca september si môžete pozrieť v priestoroch múzea od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00 hod. a počas víkendov od 9:00 do 17: 00. Predmet zapožičala Rímskokatolícka cirkev Rimavská Sobota.

Život Zdenky Schelingovej

Sestra Zdenka Schelingová sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave okres Dolný Kubín, ako desiata z jedenástich detí. Bola pokrstená 27. decembra 1916 a pri krste dostala meno Cecília. Rodičia Pavol a Zuzana boli statoční ľudia a dávali svojim deťom vzornú náboženskú výchovu, postavenú na živej modlitbe a svedomitej práci.

Po absolvovaní Ošetrovateľskej školy v Bratislave a povinnej rehoľnej formácii 30. januára 1937 zložila svoje prvé rehoľné sľuby s novým meno sestra Zdenka (meno prijala už v januári 1936). Najprv pracovala ako ošetrovateľka v Humennom, neskôr v Bratislave. Chorým sa venovala s príkladnou obetavosťou, hrejivou láskou a profesionálnou odbornosťou. Pre mnohých bola „vzorom rehoľnej sestry a profesionálnej ošetrovateľky“.

Po politickej zmene v roku 1948 Komunistická strana v bývalom Československu začala otvorené prenasledovanie Katolíckej cirkvi, mnohí veriaci boli diskriminovaní pre svoju vieru, biskupi a kňazi prenasledovaní a väznení, rehoľné kongregácie zlikvidované a ich členovia poslaní na nútené práce.

V tomto období všeobecného strachu sa sestra Zdenka rozhodla pomáhať kňazom. S neuveriteľnou odvahou umožnila vo februári roku 1952 útek väznenému katolíckemu kňazovi, ktorý sa v Štátnej nemocnici liečil na následky mučenia pri výsluchu. Falošnosť totalitného komunistického režimu spôsobila, že Štátna bezpečnosť pripravila pascu na zlikvidovanie sestry Zdenky. Po jej zatknutí 29. februára 1952 sestra Zdenka bola vo vyšetrovacej väzbe kruto mučená. Nakoniec bola odsúdená 17. júna 1952 na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu, čiže za jeden z najťažších prečinov proti štátu. Všetkým bolo jasné, že pravou príčinou jej odsúdenia bola viera a nenávisť voči viere zo strany komunistickej ideológie. Po procese bola premiestnená do väzenia v Rimavskej Sobote, kde bola väznená až do apríla 1953. Väznica sa nachádzala v budove terajšieho psychiatricko-neurologického oddelenia. Na budove nájdeme pamätnú tabuľu sestry Zdenky, ktorá bola odhalená 18. júna 2004.

Od svojho zatknutia až do posledných chvíľ svojho pozemského života znášala všetky utrpenia s hrdinskou trpezlivosťou, s vedomou ochotou i zomrieť pre pravdu a bez akejkoľvek nenávisti voči tým, ktorí jej ubližovali. Sestra Zdenka zažiarila ako vzor vernosti a odpustenia. Ubitá skoro až k smrti vyriekla: „Odpustenie je najväčšia vec v živote“.

Keď už bolo isté, že pre vážne zdravotné problémy jej nezostáva viac ako jeden rok života, a aby nezomrela vo väzení, 16. apríla 1955 bola na amnestiu prepustená z väzenia. O tri mesiace neskôr, 31. júla 1955, dokončila svoj svätý a hrdinský život v Trnave. Mala necelých 39 rokov.

Hneď po smrti bola považovaná za mučenicu viery. Pochovaná bola v Trnave, neskôr jej pozostatky premiestnili do spoločného hrobu v Podunajských Biskupiciach, následne boli presunuté do kláštorného Kostola svätého Kríža. 6. apríla 1970 Krajský súd v Bratislave oslobodil sestru Zdenku od žaloby pre trestný čin velezrady a 18. novembra 1970 Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu, a tým umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu. Za blahoslavenú ju vyhlásil Svätý Otec Ján Pavol II. na sviatok Povýšenia sv. Kríža 14. septembra 2003 v Bratislave – Petržalke pri svojej tretej pastoračnej návšteve Slovenska. Sestra Zdenka je prvou blahoslavenou ženou v našich novodobých dejinách. Jej ostatky sú uložené na 34 miestach na Slovensku, jedným z nich je aj Rimavská Sobota, kde sa v rímskokatolíckom Kostole sv. Jána Krstiteľa nachádza drobný úlomok kosti blahoslavenej sestry Zdenky.

Zdroj: Rimava.sk


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross