Menu
Región Rimavskej Soboty je plný historických pamiatok, prírodných krás či nerastných bohatstiev, ktoré máme takmer na dosah. Jedným z nich je aj nenápadný, ale pozoruhodný vrch Magnet so svojimi 964 m.n.m. pýšiaci sa neďaleko Tisovca. Spolu s vrchom Strieborná bol pre členov Turistického oddielu Klubu slovenských turistov (TO KOS) Tisovec prioritou a cieľom v rámci svojej tradičnej tematickej akcie „Spoznajme okolie Tisovca.“ O tejto turistickej akcii a čo-to aj o histórii vrchu Magnet porozprávala pre Rimava.sk členka oddielu Andrea Blahová.
Vlakom sa presúvame na stanicu Bánovo, z ktorej pohodlnou lesnou zvážnicou mierne stúpame ponad štátnu cestu lemovanú potokom Furmanec. Ešte pred samotným výstupom nás vedúca akcie Saskia Hrončeková oboznámila s lokalitou, kam budú smerovať naše kroky a priblížila nám niektoré zaujímavé údaje o území aj z historického hľadiska. Potom už obohatení o nové vedomosti vyrážame. Prichádzame k vrchu Magnet. Sídli v ňom minerál magnetit (starší názov magnetovec, alebo okoviny). Je to nepriehľadný minerál kovového, prípadne matného lesku. Je najvýznamnejšou železnou rudou obsahujúcou 72 percent železa. Už názov tohto minerálu naznačuje, že magnetit má magnetické vlastnosti a priťahuje železné piliny a navyše vychyľuje aj strelku kompasu. Patrí teda právom medzi dôležitú súčasť železných rúd. Táto nerastná surovina je potrebná pri výrobe železa a ocele a taktiež aj na výrobu magnetov.
Zaujímavosťou je, že Magnetový vrch a jeho okolie je vlastne centrum jednej sopky, ibaže už vidíme v tej oblasti len jej prívodné andezitové a dioritové kanály, pretože ten sopečný kužeľ je už zničený eróziou, Poľana nad Detvou ho má ešte stále zachovaný. Východné úbočie tohto vrchu ukrýva vo svojich útrobách zabudnuté staré bane, v ktorých sa kedysi ťažila železná ruda. Prvé poskromné písomné správy o ťažbe a spracovaní kovov sú zo začiatku 16. storočia. Tisovské bane boli hlavným článkom, pomocou ktorého vznikol železiarsky priemysel v Tisovci. Slovenské pece na tavenie železnej rudy tu existovali už v stredoveku. V nízkošachtovej nadzemnej peci tavili železo, ktoré sa ihneď použilo na výrobu predmetov. O niečo neskôr sa tu odlievali delové gule, granáty a bomby pre potreby stavovského povstania Františka Rákocziho II. Koncom 16. storočia založili pre baníkov a hutníkov presídlených zo Zvolenskej stolice osadu Tisovské Hámre. Prvá vysoká pec bola postavená v roku 1783. V roku 1825 sú v prevádzke na hnedú rudu (limonit) štôlne Kýzová, Magnetová, Leopold a Segengottes. Systematické dobývanie prestalo už v roku 1864, avšak na kutacích prácach sa v baniach v Tisovci pracovalo až do roku 1885.
Našim cieľom však nebolo pátrať po starých štôlňach, len sa nadýchnuť histórie týchto miest a spoznať prostredie mnohým z nás doposiaľ neznáme. Prechádzame popod Magnet stále dobre udržiavanou lesnou cestou na vrch Strieborná (987 m.n.m.), ktorý je posiaty lazníckými domčekmi.
Za nami zostáva práve prejdená trasa, Magnet, okolo ktorého sme obišli, či ďalšie tisovské vrchy s vynímajúcou sa Hradovou v pozadí. Zo Striebornej schádzame do doliny Roveň a ňou prichádzame do Tisovca. Zima je už očividne na ústupe. Príroda navôkol je síce ešte stále šedivá, ale vo vzduchu už cítiť prísľub jari. Pohodová približne 18 kilometrová jarná prechádzka nádherným tisovským chotárom v tichu a romantike v lone divokej prírody stála aj tentoraz za to. A že sa nás zišlo neúrekom dokazuje prezenčná listina s podpismi 46 účastníkov. To dokazuje, že turisti majú záujem spoznávať svoje okolie a zaujímajú sa o svoje dejiny a históriu.
Zdroj: Rimava.sk, foto: Pavel Blaho
