Dňa 27.4.1934 sa pred budovou súdu v Rimavskej Sobote zhromažďoval veľký dav ľudí. Nik z miestnych si nepamätal tak veľký záujem verejnosti o súdny proces, ktorý sa práve v budove začínal odohrávať. Pôjde o štvordňové pojednávanie a súdny senát vedený predsedom súdu Dr. Vojtechom Ličkom vypočuje vo veci 27 svedkov. Napokon vynesie vysoké tresty odňatia slobody, medzi nimi doživotný trest a trest smrti.
V Blhovciach býval 74-ročný Samuel Altmann, ktorý tam prevádzkoval obchod s krčmou. S ním žila jeho 63-ročná manželka Estera rod. Bernáthová. V podnikaní sa im darilo celkom dobre, a tak si zadovážili aj trafiku v Rimavskej Sobote. Altmann dával tovar tiež na „dobré slovo“ a požičiaval aj peniaze, síce si tam účtoval úrok, ale celkom znesiteľný.
V jeho susedstve býval gazda Štefan Szabó (Ambruž), ktorému sa nedarilo v poslednom čase práve najlepšie a Altmannovi dlžil už sumu blížiacu sa k 30.000 korunám. Pravdepodobne sa Altmann ozval Szabóvi, že už by sa patrilo niečo aj vrátiť, a tým nad sebou rozkrútil koleso smrti.
Do rodiny Szabó chodievali 20-ročný Pavol Bolcso a 26-ročný Štefan Juhász (Bacso). Kurizovali tam dcéram domáceho pána a patrili k nádejným ženíchom. V domácnosti ich vítal 20-ročný rovesník Štefan Szabó mladší. No a tam sa dozvedeli, že domáci pán dlží dosť vysokú čiastku peňazí Altmannovcom. Nuž dali hlavy dohromady a dospeli k názoru, že jedinou schodnou cestou je likvidácia manželského páru a zničenie knihy dlžôb, ktorú si v obchode Altmann pozorne viedol.
Príležitosť sa dostavila v noci z 24. na 25. januára 1928. Na cestách bol dosť veľký ruch, lebo v Rimavskej Sobote sa ráno začínal veľký jarmok a predávajúci si už v predstihu chceli zabezpečiť výhodné miesto na predaj. Tej noci vykonával službu obecného strážnika Štefan Szabó (Ambruž) a dokázal tak synovi s dvomi kumpánmi zabezpečovať nerušenú činnosť.
Trojica sa vyzbrojila sekerou, kamenárskym kladivom a nožíkom. V domácnosti Altmannovcov sa svietilo. Juhász zabúchal na dvere a po ich otvorení požiadal obchodníka o rozmenenie bankovky. Altmann vzal peniaze a vošiel dovnútra. Nevšimol si, že sa cez dvere nebadane všuchli dnu Szabó mladší so sekerou v ruke a Bolcso s nožíkom. Szabó zozadu napadol krčmára a Bolcso jeho manželku. Juhász si z odevu vytiahol kamenárske kladivo a nožík. Opakovane udieral a bodal nešťastný manželský pár. Celý prepad trval len pár minút a na dlážke podlahy sa v smrteľných kŕčoch zmietali dve znetvorené telá. Kým sa telá hýbali, dovtedy do nich sekali a bodali.
Našli knihu dlžôb, ktorú hodili do ohňa v kachliach a počkali pokiaľ úplne zhorela. Veci v miestnostiach rozhádzali, aby vzbudili dojem lúpežného prepadnutia. Odnášali si odtiaľ rôzne cennosti, 3.000 korún v hotovosti a postroj na koňa, ktorý vzali z povaly domu. Vražedné nástroje hodili do potoka a u Szabóovcov si rozdelili lup. Starší Štefan Szabó (Ambruž) ako obecný strážnik vošiel do domu Altamannovcov, aby si overil, či sú naozaj mŕtvi a jednou cestou vzal z obchodu vrece soli, ktoré si prehodil cez plece a odniesol domov.
Ráno si deti zo susedstva cestou do školy všimli, že krčma nie je otvorená. Túto správu utekali zvestovať domov. Bolo to nezvyčajné, a tak sa susedom naskytol príšerný pohľad na zohavené telá. Kriminalisti z Rimavskej Soboty nasadili na stopu psa, aj keď toho dňa nad ránom začalo husto snežiť a na zemi ležala čerstvá snehová prikrývka. Napriek tomu pes neomylne viedol kriminalistov k mostíku cez potok a tam zastal. Obecný strážnik Štefan Szabó (Ambruž) vošiel do vody a vyzdvihol odtiaľ sekeru, kladivo a nožík. Služobný pes ďalej nešiel, stopu pri potoku pod čerstvým snehom stratil. Štefan Szabó (Ambruž) dokonca asistoval aj pri pitve, ktorú v Blhovciach realizovali súdni lekári. Chcel mať všetky dostupné informácie z prebiehajúceho vyšetrovania.
Četníci spolu s kriminalistami tápali. Ale na četnícku stanicu v Hodejove prišiel anonymný list a označil Štefana Szabóa (Ambruža) a jeho syna za vrahov. Ako dôkaz udával, že nemali peniaze a zrazu si na trhu kúpili koňa za 1.000 korún. Četníci si šli veci preveriť a v domácnosti našli zakrvavené šaty spolu s klobúkmi. Domáci tvrdili, že je to krv zo zabíjačky. Boli zaistení a umiestnení do väzby v Rimavskej Sobote. Z kriminalisticko-expertízneho ústavu však prišla správa, že tá krv nie je ľudská, ale zvieracia, a tak ich prepustili na slobodu.
Uplynulo skoro šesť rokov a beštiálni vrahovia unikali spravodlivosti. Četnícky zástavník (práporčík) Korš, však, medzitým skladal kamienky do mozaiky. V Širkovciach ako bača pracoval Štefan Juhász, a ten sa po rokoch neopatrne preriekol v dedine. Táto správa sa dostala k práporčíkovi Koršovi a Juhásza riadne pritlačil k stene. Po Štefana Szabóa šiel Korš až do Terezína, lebo tam práve vykonával základnú vojenskú službu. Pri výsluchoch zvaľovali vinu jeden na druhého a chceli aj nevinného človeka dostať do väzenia. Napokon Korš zachytil „moták“ z väzby, kde Štefan Szabó (Ambruž) nariaďoval, kto má ako vypovedať. Pod ťarchou dôkazov sa napokon k svojmu činu v plnom rozsahu priznali.
Súd v Rimavskej Sobote odsúdil Štefana Szabóa (Ambruža) na trest odňatia slobody v trvaní tri a pol roka, Pavla Bolcsa na trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov, Štefana Juhásza na doživotný trest odňatia slobody a Štefana Szabóa mladšieho na trest smrti.
Následkom odvolania vo veci rozhodoval Najvyšší súd v Brne a trest smrti zmenil na doživotný trest odňatia slobody, ostatné rozsudky zostali v platnosti. Akurát v prípade Štefana Szabóa (Ambruža) vrátil Najvyšší súd spis späť do Rimavskej Soboty na nové konanie.
Zdroje:
Gemer – Malohont zo dňa 22.12.1934 Kassai Ujság zo dňa 21.12.1934 Gömör zo dňa 29.4.1934 Prágai Magyar Hírlap zo dňa 5.2.1928