Na jar roku 1932 sa na Krajskom súde v Rimavskej Sobote začal zaujímavý súdny proces. Na tomto súdnom konaní sa preberala existencia strašidla, konkrétne ducha, ktorý mal strašiť pokojamilovných obyvateľov malebnej obce Horné Zahorany. Síce ani nie tak obyvateľov, ako jednu konkrétnu dámu.
V uvedenej dedinke býval istý Gregorec, ktorý už v tom čase prekročil dôchodkový vek. Celý svoj život prežil v spoločnosti svojej manželky. Z kedysi peknej a milej slečny sa postupom rokov v manželstve vykľula poriadna „potvora“. Možno mal nejaký podiel viny na tom aj samotný Gregorec, isté je to, že mu manželka na zemi vytvorila priam pekelný život. Či mu chcela len ukázať, že čo všetko na neho bude raz čakať na „druhom svete“, sa nevie, ale od prípadného rajského života to bolo príliš vzdialené a on sa už za živa smažil v pozemskom pekle.
Niekedy na jeseň roku 1931 sa skončila životná púť Gregorca na tomto svete a po jeho pohrebe sa začali diať divné veci. Pri jeho dome stála aj hospodárska budova tzv. stodola a tá sa zrazu stala domovom strašidla.
Obyvatelia obce Horné Zahorany túto skutočnosťou so zlomyseľnou radosťou kvitovali a komentovali to slovami, že starý Gregorec chodí do stodoly svoju ženu strašiť a splatiť jej ako duch to, čo jej nemohol splatiť počas svojho života. Kvílivé zvuky a mihotavé záblesky svetla prebleskujúce pomedzi dosky stodoly boli dostačujúcim prostriedkom, aby miestny po zotmení stodolu pre istotu z diaľky obchádzali. Chýr o tajomnom duchovi zo Zahorian už prekročil hranice obce a šíril sa po blízkom okolí.
V miestnom pohostinstve jedného podvečera sedeli traja mládenci, Andrej Laga, Juraj Gregorec a Anton Václavík. Témou ich rozhovoru pri pohári piva bol samozrejme duch alebo strašidlo, či čo to tam v tej stodole mali. Koľko toho pri stole vypili sa nevie, ale napokon sa Laga s Gregorcom stavili o dve fľaše piva s Václavíkom, že oni dvaja do tej stodoly pôjdu a strávia tam noc. Chceli odhaliť záhadu toho rušiteľa nočného pokoja.
Do stodoly v pokoji došli a pohodlne usalašení v sene vyčkávali, že čo sa bude diať. Za chvíľu ich prekvapil ostrý záblesk svetla a osoba, ktorú znenazdajky uvideli, nebola duchom, ale vdova Gregorcová, majiteľka stodoly. Obaja mladíci odtiaľ vyleteli ako strely a fujazdili domov. Vdova však bola až príliš čiperná napriek svojmu veku a pustila sa ich stíhať.
Podľa zvuku zavierajúcich bráničiek dokázala presne identifikovať, že do ktorých domov vbehli nezvaní návštevníci z jej stodoly. Lagu s Gregorcom obvinila, že jej odtiaľ ukradli dva metráky sena. Nahnevaná matka jedného z mládencov dala vdove 90 korún ako náhradu škody, a tým sa považovala celá záležitosť za uzavretú.
Vdova Gregorcová bola naozaj potvorou, aj keď jej žiadne seno nezmizlo a ešte dostala 90 korún ako odškodné, pohnala celú vec na súd. Domáhala sa vyššieho odškodnenia.
Na Krajskom súde v Rimavskej Sobote vypovedal aj svedok Václavík a potvrdil, že išlo o stávku, keď sa malo preukázať strašenie starého Gregorca v stodole. Dodal, že jeho kamaráti odtiaľ rýchlo vybehli a žiadne seno neukradli. Andrej Laga a Juraj Gregorec pred súdom tvrdili, že si chceli dokázať odvahu a zistiť pravdu o strašidle. Súd ich sprostil spod obžaloby a bez trestu opustili budovu súdu.
Vdova Gregorcová sa s týmto verdiktom neuspokojila a odvolala sa na vrchný súd v Košiciach. Nepochodila ani tam, lebo tamojší senát v plnom rozsahu potvrdil rozsudok Krajského súdu v Rimavskej Sobote.
Jestvovanie nadprirodzeného úkazu v Horných Zahoranoch sa nepotvrdilo a v inkriminovanej stodole z ničoho nič prestalo strašiť.
Autor článku: Vladimír Gondáš.
Zdroj: Slovenský východ zo dňa 19.3.1932
NENECHAJTE SI UJSŤ