Keď sa na Slovensku začiatkom novembra zahalí krajina do hmly a cintoríny sa rozžiaria stovkami plamienkov, vieme, že prichádza čas spomienok. Pre niekoho tichý a melancholický, pre iného očistný a plný pokoja. No vedeli ste, že kým my v tichosti zapálime sviečku, inde vo svete sa v tieto dni tancuje, hrá hudba alebo púšťajú lampióny po vode?
Tradície uctievania zosnulých sú staré ako samotné ľudstvo. A hoci každý národ ich prežíva inak, všetky majú spoločnú myšlienku – spojiť svet živých a mŕtvych aspoň na chvíľu.
Článok pokračuje pod reklamou
Halloween dnes poznáme ako sviatok masiek, tekvíc a sladkostí, no jeho korene siahajú k dávnym Keltom. Tí oslavovali Samhain, deň, keď sa končila úroda a verilo sa, že duchovia môžu prejsť do sveta živých. Aby sa ľudia pred nimi ukryli, obliekali sa do strašidelných kostýmov, nie na pobavenie, ale na ochranu.
V 19. storočí priniesli tieto tradície do Ameriky írski prisťahovalci, kde sa z nich stal veselý jesenný festival. Masky, pochôdzky detí po domoch a svietiace tekvice sa postupne stali symbolom modernej oslavy.
Podľa legendy o Jackovi O’Lanternovi sa prefíkaný muž pokúsil oklamať diabla, no po smrti nenašiel pokoj ani v nebi, ani v pekle. Navždy tak blúdi po svete s uhlíkom ukrytým vo vydlabanej repe – neskôr v tekvici – ktorá mu svieti na cestu.
Dnes je Halloween plný zábavy, ale v každej maske a v každej blikajúcej sviečke stále cítiť ozvenu starých čias, keď si ľudia pripomínali, že medzi svetlom a tmou nie je až taký veľký rozdiel.
Na prvý pohľad môže Día de los Muertos pripomínať Halloween, no ich podstata je odlišná ako noc a deň. Kým Halloween sa hrá so strachom a duchmi, mexický Deň mŕtvych je plný smiechu, farieb a radosti – oslava života, nie smrti. V Mexiku sa verí, že počas týchto dní sa duše zosnulých vracajú späť domov, aby si na chvíľu posedeli so svojimi blízkymi, zaspomínali a prijali ich pohostinnosť.
Korene tohto sviatku siahajú hlboko do histórie, až k Aztékom a Toltékom, ktorí vnímali smrť ako prirodzené pokračovanie života. Oplakávať mŕtvych by podľa nich znamenalo zneuctiť ich pamiatku, preto sa namiesto smútku konali radostné oslavy.
Najvýraznejším symbolom sviatku je ofrenda, teda domáci oltár, na ktorom rodiny pripravujú dary pre svojich zosnulých. Na stoloch sa objavujú sviečky, chlieb, ovocie, poháre s vodou, fotografie a obľúbené jedlá zosnulých. Výzdobu dopĺňa žiarivý oranžový nechtík, ktorého lupienky vedú duše späť do sveta živých.
Počas týchto dní sa mexické mestá menia na jedno veľké javisko. Ulice zdobia papel picado – jemné papierové ozdoby a sprievody zaplnia ľudia v kostýmoch a s tvárami pomaľovanými ako lebky, symboly spojenia života a smrti. Mnohí nesú mušle alebo píšťaly, ktorými vraj prebúdzajú duchov, aby zostali nablízku.
Deň mŕtvych je viac než len tradícia, je to pripomienka, že tí, ktorých sme milovali, stále žijú v našich spomienkach. A kým si ich pamätáme, nikdy naozaj neodídu.
Článok pokračuje pod reklamou
Obon, budhistický sviatok úcty k mŕtvym, patrí medzi najdôležitejšie tradície v Japonsku. Počas troch letných dní sa rodiny vracajú domov, aby privítali duše svojich predkov. Korene festivalu siahajú viac než 500 rokov dozadu a spájajú sa s legendou o mníchovi Mokurenovi, ktorý sa modlil za matku uväznenú v Ríši hladných duchov. Keď sa jej duša oslobodila, tancoval od radosti – tak vznikol tradičný tanec Bon Odori.
Oslavy sa začínajú zapálením ohňov mukaebi, ktoré majú dušiam ukázať cestu domov. V domoch vyrastajú oltáre shōryō-dana s ovocím, sladkosťami a kvetmi. Ľudia čistia hroby, prinášajú obety a v závere festivalu púšťajú po vode lampáše, aby sa duše mohli vrátiť späť do duchovného sveta.
Obon spája rituál, hudbu a svetlo – pripomína, že úcta k predkom je aj dnes živou súčasťou japonskej kultúry.
Od mexických tancov až po slovenské sviečky, všade na svete sa ľudia snažia o to isté - dať svojim zosnulým najavo, že nezabudli. Niektorí to robia v tichu, iní v rytme bubnov.
Možno práve preto je tento čas taký výnimočný, pretože nám pripomína, že aj keď sa menia roky, kultúry či kontinenty, spomienka je univerzálny jazyk, ktorému rozumie každý.
Zdroj titulnej ilustrácie: envato.com
NENECHAJTE SI UJSŤ
