Traduje sa, že v Rimavskej Sobote stál v minulosti podnik, kde sporo odeté tanečníčky mali poskytovať návštevníkom lokálu aj určité služby. Malo sa tak diať v medzivojnovom období. Zábavný podnik niesol meno Monte Carlo a jeho vedúcim bol Gejza Konyha. V archívnych materiáloch sa našli nasledovné záznamy:
Spustnuté tzv. Boršovské kúpele kupuje začiatkom roku 1929 Gejza Konyha. Vaňové a parné kúpele sa renovovali tak, aby vyhovovali moderným požiadavkam a slúžili k hygienickým a zábavným potrebám širokého obecenstva.
Článok pokračuje pod reklamou
Kúpele viedol odborne vzdelaný majster, ktorý si v Piešťanoch a v Karlových Varoch nadobudol potrebné vedomosti.
Popri vaňovom a parnom kúpeli malo byť vytvorené tiež plážové kúpalisko a plánovala sa aj plaváreň na zimné obdobie. Kúpele začali svoju prevádzku dňa 11. 8. 1929. Predmetné kúpele sú lokalizované v susedstve miesta, kde sa v zimnom období chodili obyvatelia Rimavskej Soboty korčuľovať, teda niekde v okolí dnešnej ul. Športovej.
Dňa 10. 5. 1930 Gejza Konyha vstupuje do stavu manželského. Na Mestskom úrade v Rimavskej Sobote sa oženil s Vierou Ivanovou, spolumajiteľkou kúpeľov zo Spišskej Novej Vsi.
V záhrade, ktorou pri kúpeľoch disponoval, utorok, štvrtok a v sobotu večer od 20.00 do 22.00 návštevníkom vyhrával muzikant Ľudovít Friczi aj so svojím synom.
V mesiacoch júl a august roku 1931 prebiehala ďalšia rekonštrukcia kúpeľov. Otvárali sa 5. septembra a fungovala pri nich aj reštaurácia.
Ženy sa mohli ísť kúpať do parných kúpeľov vo štvrtok poobede a v piatok po celý deň. Muži mali vyhradenú celú sobotu a nedeľu do 16.00 hod. Deti tam mohli ísť v nedeľu od 16.00 do 18.00 hod. a vojaci v ten istý deň od 18.00 do 21.00 hod. Deti a vojaci platili len tretinovú cenu, teda dve koruny za kúpeľ. K dispozícii tam boli maséri a masérky, ako aj špecialisti na odstraňovanie kurích ôk.
Reštaurácia poskytovala každú nedeľu popoludní o 17.00 hod. posedenie pri čaji a od 21.00 hod. tanečný čajový večierok.
Od roku 1932 sa Gejza Konyha stal sponzorom športového klubu Rimavskosobotská robotnícka svornosť.
28. 8. 1932 sa konala veľká slávnosť v kúpeľoch, keď Gejza Konyha venoval športovému klubu zástavu. Súčasťou slávnosti boli majstrovstvá stredného Slovenska v cestnej cyklistike na trati Rimavská Sobota – Bátka – Rimavská Seč – Pavlovce – Rimavské Janovce a cieľ v Rimavskej Sobote.
Okrem iných sprievodných podujatí sa konal aj futbalový zápas RME Rim. Sobota a MSE Košice. Slávnosť končila spoločnou večerou a zábavou až do rána v kúpeľoch Gejzu Konyhu.
Toho istého roku otváral v kúpeľnej záhrade Gejza Konyha nový podnik nesúci názov „Park tabarin“. Malo ísť o rodinné zábavné miesto s prvotriednym programom, bez vstupného. Kabaret s tancom a solídne ceny – tak znelo reklamné oznámenie v tlači. Podnik mal byť otvorený až do rána a jeho súčasťou bolo posedenie pri čaji a tanec.
Na jeseň roku 1933 sa objavuje v novinách upútavka na podnik MONTE CARLO, ktorý sa nachádzal na dnešnom sídlisku Rimava. Píše sa tam: "Majiteľom je Gejza Konyha. Ide o prvotriednu tanečnú miestnosť v štýle veľkomiest. Moderná, pohodlne zariadená, solídna, rodinná, nádherná, obdivuhodná tanečná miestnosť.“ Otváracie hodiny boli od ôsmej hodiny večer do štvrtej hodiny ráno. Každý večer s iným programom. Počas sviatkov a v nedeľu sa podával čaj o 17.00 hod.
Od dňa 16. 5. 1936 na Hlavnom námestí bolo postavené pódium. V čase od 20.00 do 22.00 hodiny tam z tanečného podniku MONTE CARLO predvádzal svoje umenie prvotriedny tanečný orchester. Postavením pódia sa zabránilo tomu, aby dav ľudí neobkolesoval umelcov ako v minulosti a vytváral tak prekážku pre prechádzajúcich sa ľudí.
Za poplatok desať korún si hociktorý divák mohol dať zahrať pesničku na želanie.
Príbeh sa začína zamotávať v máji roku 1938, keď sa v tlači propaguje otvorenie nového ľudového zábavného podniku s názvom MONTE CARLO a majiteľom Gejzom Konyhom.
Fungovali teda paralelne v Rimavskej Sobote dva podniky totožného mena, alebo sa skôr opätovne ten starý otváral?
Podnik je situovaný v blízkosti mestského klziska v Samarjayho záhrade, a to bolo v blízkosti dnešného sídliska Rimava. V tom prípade hore vyššie spomenutý zábavný podnik Park tabarin bol predchodcom MONTE CARLA.
V novinách sa ďalej písalo: "Majiteľ Gejza Konyha šikovne a primerane vyzdobil záhrady spolu s vnútornými priestormi. Pred budovou sa nachádza tanečný priestor v tvare kruhu, s farebnými lampami. V menšej záhrade sú umiestnené stoly a stoličky. Pre tanec stvorená mládež a širšia verejnosť tu nájde príjemné priestory na oddych, spolu s lacnými jedlami, nápojmi a s pozorným personálom, za čo ručí majiteľ podniku.“
Článok pokračuje pod reklamou
Dňa 1. 2. 1939 Gejza Konyha zverejňuje nasledovné stanovisko: "Tú nezabudnuteľnú dobrú vôľu, dobroprajnú súdržnosť, ktorú prajne prejavovali moji hostia vtedy, keď v Rimavskej Sobote a okolí panovalo spolunažívanie bez nenávisti. Život prináša situáciu, keď som prinútený vzdať sa zábavného podniku MONTE CARLO. Nebudem ho osobne riadiť a ani nijako ináč podporovať. Podnik preberá Jozef Schächter. Rimavskosobotským dobročinným spoločnostiam a športovým klubom prajem, aby im majitelia reštaurácií prispeli tak, ako som ja každoročne prispieval. Mojim nepriateľom, ktorí sú buď mojimi dlžníkmi, alebo som ich neobslúžil pre nemiestne správanie, odkazujem: Pán Boh nebije palicou!“
V letných mesiacoch roku 1942 otváral Gejza Konyha bufet na kúpalisku. Po skončení druhej svetovej vojny sa stal riaditeľom mestských kúpeľov v Lučenci. Na prelome rokov 1968 až 1969 Mestský národný výbor postavil v rekreačnej oblasti Kurinec hotel s reštauráciou pod názvom Astra. Ako najpovolanejšieho sa rozhodli vedením nového zariadenia menovať práve Gejzu Konyhu.
Ten vo veku 75 rokov odchádza z postu riaditeľa mestských kúpeľov v Lučenci a ujíma sa vedenia Astry na Kurinci.
Pri rozhovore novinárom povedal, že na dôchodok sa ešte necíti a chcel by pracovať do veku 100 rokov. V roku 1973 patrila Astra už pod podnik zariadení cestovného ruchu Javorina a ďalší osud Gejzu Konyhu je autorovi textu neznámy.
Podľa archívnych záznamov nič nenasvedčuje tomu, že v podniku MONTE CARLO do začiatku roka 1939 bol nevestinec. Až sa tak stalo v rokoch 1939 – 1945, tak predmetný podnik neviedol už Gejza Konyha.
Prakticky je to vylúčené, lebo priestory, ktoré prevádzkoval, poskytoval aj na dobročinné účely. Do záhrady chodievali škôlkari a konali sa tam tiež stretnutia absolventov škôl, a nešlo len o chlapčenské triedy. Schôdze tam realizovali rôzne spolky a športové kluby.
Zdroje:
Na fotografii je Gejza Konyha, zdroj: A Hét zo dňa 7. 12. 1969
Fotografie Monte Carla poskytla pani PhDr. Oľga Bodorová a touto cestou jej autor ďakuje aj za konzultáciu k textu príspevku.
NENECHAJTE SI UJSŤ
