Menu
Kurikulárna reforma v slovenskom školstve pokračuje ďalším významným krokom. Po troch rokoch, počas ktorých sa školy mohli do zmien zapájať dobrovoľne, je dnes súčasťou reformy 944 základných škôl, čo predstavuje takmer polovicu všetkých základných škôl na Slovensku. Od septembra sa nový model vzdelávania začne postupne zavádzať na všetkých školách.
„Kurikulárna reforma je odpoveďou na meniacu sa realitu, v ktorej dnešné deti vyrastajú. Nechceme, aby deti len vedeli, ale aby rozumeli tomu, čo sa učia a dokázali to používať v praxi. Preto meníme spôsob vyučovania tak, aby boli žiaci aktívnejší a rozvíjali zručnosti, ktoré budú potrebovať v živote,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker.
Článok pokračuje pod reklamou
Zmeny vo vzdelávaní reagujú na dlhodobé poznatky o výsledkoch slovenských žiakov, najmä v oblasti porozumenia textu, práce s informáciami a kritického myslenia. Reforma nie je postavená na rozširovaní učiva, ale na premene prístupu, dôraz sa presúva od memorovania k pochopeniu súvislostí a praktickému využívaniu vedomostí.
Nový model reflektuje aj meniace sa potreby detí a spoločnosti. Výučba sa viac orientuje na aktivitu žiakov, spoluprácu a prepájanie poznatkov s každodenným životom.
Do reformy sa školy v prvých troch rokoch pripájali dobrovoľne a počet zapojených postupne výrazne rástol, od 39 škôl v úvodnom roku cez 439 v druhom až po súčasných 944.
„Skutočnosť, že sa do reformy dobrovoľne zapojila takmer polovica základných škôl, ukazuje, že tento smer dáva školám aj učiteľom zmysel a považujú ho za zvládnuteľný,“ uviedol T. Drucker.
Podľa skúseností zo škôl prináša reforma konkrétne posuny. Posilňuje sa spolupráca medzi učiteľmi, školy si vymieňajú skúsenosti a prepájajú sa aj naprieč regiónmi.
„Najvýraznejší posun nastáva priamo vo vyučovaní, kde sa žiaci stávajú aktívnejšími, sú viac zapojení do vyučovania. Učitelia sa postupne posúvajú do úlohy facilitátorov - vytvárajú priestor na učenie, namiesto jednostranného odovzdávania informácií,“ zhodnotila Paulína Krivosudská, riaditeľka Základnej školy Amosa Komenského v Seredi.
Zmeny sprevádza rozsiahla podpora pedagogických zamestnancov. Za tri roky absolvovalo vzdelávanie viac než 15-tisíc učiteľov, funguje sieť regionálnych pracovísk, partnerov aj pedagogických lídrov, ktorí pomáhajú školám priamo v teréne.
Súčasťou podpory sú aj metodické portály, online kurzy, webináre či odborné festivaly, kde si učitelia vymieňajú skúsenosti. V ďalšej fáze budú mať školy možnosť vybrať si aj konkrétneho poskytovateľa podpory v regióne.
Reforma sa bude zavádzať postupne od prvých ročníkov. Školy, ktoré sa zapoja od septembra 2026, začnú s prvákmi a na prípravu školských vzdelávacích programov budú mať celý školský rok.
Podľa rezortu ide o dlhodobo riadený proces, v ktorom štát stanovuje rámec cez štátny vzdelávací program, no konkrétna podoba výučby zostáva v rukách škôl.
Program sa zároveň priebežne upravuje na základe skúseností z praxe. Reaguje na spätnú väzbu učiteľov aj potreby žiakov.
„Výsledkom je dokument, ktorý je pre učiteľov lepšie uchopiteľný. Zároveň sme posilnili jeho praktickosť – od väčšej flexibility pri plánovaní výučby až po jasnejšie nastavenie práce so žiakmi s rôznymi potrebami. Dôležitou zmenou je aj dôraz na hodnotenie, ktoré sa viac zameriava na to, ako žiak vie vedomosti používať. Ide o úpravy, ktoré nemenia základný koncept reformy, ale pomáhajú ju lepšie preniesť do každodennej praxe škôl,“ hovorí riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania NIVaM Petra Fridrichová.
Do obsahu pribudli aj nové témy vrátane umelej inteligencie. Medzi výzvy naďalej patrí komunikácia s rodičmi, najmä pri zmenách v hodnotení, či podpora vedenia škôl pri riadení zmien. Kurikulárna reforma je podľa ministerstva dlhodobým procesom, ktorého výsledky sa budú ukazovať postupne. Cieľom je pripraviť deti nielen na zvládnutie učiva, ale aj na život a výzvy 21. storočia.
Zdroj titulnej fotografie: minedu.sk
NENECHAJTE SI UJSŤ
