Od 16.2.1854 v úradných veciach Gemersko-malohontskej župy bola úradným jazykom nemčina. Rakúsky cisársky dvor v dobe Bachovho absolutizmu dosadzoval do funkcií lojálnych ľudí, spravidla rakúskej alebo českej národnosti.
V roku 1852 tak prišiel robiť poriadky do Rimavskej Soboty na kráľovský súd Jozef Koreška, ktorý sa o dva roky neskôr stal komisárom (hlavným županom Gemersko-malohontskej župy).
Článok pokračuje pod reklamou
Jozef Koreška sa od začiatku svojho pôsobenia v Rimavskej Sobote snažil nájsť cestu k domácej maďarskej šľachte a obyvateľom mesta, narážal však na ich nedôveru a tak jeho začiatky boli ťažké.
Na jednu zo župných zábav prišiel aj so svojou manželkou a dvomi skutočne veľmi peknými dcérami. Napriek ich kráse mali núdzu o tanečníkov, miestni mládenci o ne nestáli. Na zábave bol aj starý veľkostatkár Viktor Szentmiklóssy, ktorý sa držal hesla: „Kde je moc, tam je aj spravodlivosť“.
Celý večer sa veľkostatkár zdržiaval pri stole hlavného župana, až si napokon zavolal k sebe svojho mladého synovca Pavla Szentmiklóssyho. Požiadal ho, aby vyzval do tanca dcéry župana a dodal: „Nikdy nevieme, čo prinesie budúcnosť. Môžeš získať skúsenosť, prečo je dobré, byť vo všetkých smeroch pozorným, hlavne keď stojíš voči vrchnosti. Napokon môžeme dobre žať, keď do úrodnej zeme zasejeme semiačka“.
Pavol Szentmiklóssy sa nechcel prieť so svojim strýkom, dcéry župana boli evidentne krásavice a tak ich po celú noc vykrúcal v tanci. Zábava skončila, život plynul ďalej a Pavol Szentmiklóssy si ani nespomenul na celú záležitosť.
O rok neskôr na nariadenie Viedne začal odvod 19-ročných mládencov. Situácia v Európe bola nepokojná a tak cisársky dvor musel reagovať. Odvodu sa nedalo nijako vyhnúť, bral sa prísne a vlastne boli úplne vylúčené zásahy z vonkajšieho prostredia.
Hľadali aj mladých vzdelaných ľudí, aby sa mohol posilniť dôstojnícky stav armády. Táto povinnosť sa týkala aj Pavla Szentmiklóssyho a on svoju budúcnosť v armáde nevidel vôbec ružovo. Keď sa prihlásil Rožňave, vyžreboval si číslo 484. Vedel, že toho dňa sa na rad nedostane a tak sa svojou mamou, ktorá ho sprevádzala, vrátil do domu, kde bol ubytovaný.
Sedel s mamoku vonka na lavičke, keď k ním dorazil jazdec, ktorý sa im predstavil ako hlavný mestský sudca Szegheő a riekol: „Hlavný župan Vám odkazuje, aby ste dal zapriahnuť kone a odišiel domov, zvyšok bude jeho prácou.“
Článok pokračuje pod reklamou
Nebolo im treba dvakrát vravieť, rýchlo tak učinili a neskôr sa Pavol Szentmiklóssy dozvedel, že keď pri odvode prišiel na neho rad, tak župan Koreška oznámil komisii, že je Pavol chorý. Predseda komisie v hodnosti plukovníka, chcel poslať plukovného lekára na posúdenie Szentmiklóssyho stavu.
Koreška navrhol, aby nechali odpočinúť plukovného lekára, že on tam pošle hlavného župného lekára. Napokon za ním neprišiel žiaden lekár a župan Koreška zariadil, aby sa naňho odvodová povinnosť nevzťahovala.
Jeho strýko Viktor to neskôr komentoval slovami: „Vidíš, vždy je dobré byť zadobre s vrchnosťou. Holuba uloví orol, toho zastrelí poľovník, poľovníka odstráni pytliak a toho dostane kat a tak to ide dookola. Vždy zvíťazí len ten silnejší, čo má moc a tým pádom aj pravdu.“
Pavol Szentmiklóssy tým, že na zábave v Rimavskej Sobote v tanci vykrútil obe županové krásne dcéry, si získal jeho priazeň, nemusel narukovať a tak rakúsky dvojhlavý orol nezaťal do neho svoje pazúre.
Zdroj: Gömör – Kishont zo dňa 14.1.1915
Fotografia je ilustračná, v pozadí Čierny orol, miesto kde úradoval a býval komisár Jozef Koreška
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
