Pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu pripravila iniciatíva Rimavská Kaviareň novú aktivitu pre študentov stredných škôl v Rimavskej Sobote.
V utorok 18. novembra sme uverejnili úprimný text Niny Bílikovej. No dnes prichádzame s ďalším textom – a ten znie ešte odvážnejšie. Je to text, ktorý nerobí kompromisy, nepoužíva metafory ako únik a nebalí pravdu do mäkkého papiera. Je to pohľad mladej autorky na slobodu, školský systém, spoločnosť a tlak, ktorý formuje naše životy skôr, než si stihneme uvedomiť, že aj my máme hlas.
Článok pokračuje pod reklamou
Nasledujúce riadky Tatiany Kováčovej sú výpoveďou, ktorá môže v niekom vyvolať súhlasné prikývnutie, v inom nesúhlas, v niekom možno aj nepokoj. No presne o to ide – o text, ktorý sa nečíta pasívne.
A teraz už nech hovorí sama autorka.
Slovo "sloboda" je v našej dobe takmer inflačné. Je skloňované v politike, v reklame, v osobných heslách. No ak sa pozrieme hlbšie pod povrch tohto ideálu, zistíme, že pre mnohých z nás je to len vzdialený sen, maskovaný za ilúziu voľby. Pre mňa osobne sloboda nie je len absencia vonkajšieho tlaku; je to predovšetkým stav vnútorného bytia – byť jednoducho voľný, bez záväzkov, ktoré ma zväzujú, a bez neustálej "buzerácie", ktorá mi diktuje, aká mám byť.
Súčasná spoločnosť, hoci sa rada oháňa ideálmi demokracie a voľnosti, má svoje vlastné, prepracované mechanizmy držania v reťaziach. Jedným z najsilnejších nástrojov, ktorý v tomto procese zohráva kľúčovú úlohu, je školský systém. Namiesto toho, aby bol majákom poznania a rozvoja autentických talentov, sa často stáva továrňou na uniformitu.
Už od útleho veku nás učí prijímať autoritu bez pochybností, reprodukovať informácie namiesto ich kritického spracovania a prispôsobovať sa norme. Tento systém nás drží v mentálnych reťaziach tým, že nás odmeňuje za poslušnosť a trestá za odlišnosť. Každá známka, každá tabuľka, každé porovnanie s "tým lepším" žiakom podkopáva pocit vlastnej hodnoty a neustále naznačuje, že niekto iný je "viac ako ja a lepší ako ja".
Sloboda pre mňa spočíva v prelomení tohto cyklu poníženia a porovnávania. Znamená to byť sám sebe pánom, riadiť svoj čas, svoju energiu a svoje rozhodnutia bez neustáleho pocitu, že musím naplniť cudzie očakávania – či už sú to očakávania rodičov, zamestnávateľa alebo sociálnych médií. Je to o odmietnutí pasívneho prijímania pravidiel, ktoré nepramenia z etiky, ale z túžby moci a kontroly.
Túžim po živote, v ktorom je mojou jedinou autoritou moje vlastné svedomie a hodnoty, kde nepotrebujem, aby mi nejaká inštitúcia, šéf, či "úspešný" influencer neustále ukazoval nadradenosť.
Kritika týchto reťazí však nesmie zostať len pri vnímaní vonkajších limitov. Skutočná sloboda je hlboko prepojená s autentickým šťastím. Práve tu sa líši moje ponímanie od zjednodušených predstáv. Niektorí ľudia vnímajú slobodu ako absenciu práce, detí, partnera, hypotéky – jednoducho ako zbavenie sa všetkých tradičných záväzkov. To môže byť len forma úniku, nie skutočné oslobodenie. Môžete byť "slobodný" od záväzkov a napriek tomu zotročený úzkosťou, povrchnosťou a neukojiteľnou túžbou po ďalšom a ďalšom rozptýlení.
Skutočné šťastie je predpokladom skutočnej slobody. Šťastie, ktoré prichádza z vnútra, z poznania seba samého, z prijatia svojich chýb a z tvorivej práce nám dáva silu odolať vonkajším tlakom. Keď sme vnútorne usporiadaní a vieme čo nás robí šťastnými, prestávame hľadať potvrdenie u druhých a prestávame byť manipulovateľní sľubmi vonkajšieho "úspechu". Vďaka tomuto vnútornému stavu sa stávame pánmi svojho života. Môžem mať prácu, môžem mať rodinu, môžem mať záväzky, ale ak som vnútorne slobodný, sú to moje vedomé voľby, nie reťaze.
Článok pokračuje pod reklamou
Záverom, sloboda nie je len prázdny priestor, ktorý nám svet dovolí zabrať. Je to akt dobytia vlastného vnútra. Je to odvaha byť plne sebou aj napriek tlaku konformity. Znamená to získať späť svoju myseľ zo školských a spoločenských dogiem a vziať si kontrolu nad svojím životom, odmietajúc rolu pasívnej figúrky na šachovnici niekoho iného.
Sloboda je autentické, hlboké a trvalé šťastie, ktoré vychádza z vedomia, že som plne zodpovedný za to, kým som, a že môj život je len a len môj. A to je tá najsilnejšia a najoslobodzujúcejšia myšlienka.
Tatiana Kováčová, 3.O, Súkromná stredná odborná škola, Novomeského 2070, Rimavská Sobota, odbor: Ochrana osôb a majetku
NENECHAJTE SI UJSŤ
