Menu
Keď som v sobotu 30. apríla zavítala do areálu Tenisového klubu ACE na Kurinci pri Rimavskej Sobote, čakala som všeličo. Pred niekoľkými rokmi tu totiž dominovala vysoká burina a zanedbaný priestor. O to väčším prekvapením bolo, keď som dnes našla upravené kurty, deti plné energie a ľudí, ktorí tomuto miestu venujú obrovské množstvo času a úsilia.
Areál síce stále patrí mestu, no jeho rozvoj stojí najmä na pleciach ľudí z tenisovej akadémie ACE klubu. A hoci by si podľa mnohých zaslúžil väčšie investície, život sa sem už vrátil.
Prichádzam práve vo chvíli, keď staršia skupina "dobieha" tréning. Mladí tenisti behajú posledné kolá a odchádzajú poriadne unavení.
„Jasné, že po tréningu má byť vidieť, že niečo robili a nemajú byť zrekreovaní,“ smeje sa trénerka Zuzana Farkašová.
Na prvý pohľad bolo zrejmé, že deti dnes veľa behali. „Prečo? Lebo tenis nie je len o rukách. Môžu ovládať údery akokoľvek dobre, ale ak nie sú pri loptičke včas, je im to zbytočné. Potrebujú silné nohy a dobrý pohyb,“ vysvetľuje.
Tréner Vladimír Kurek približuje priebeh tréningu. „Začiatok patrí rozcvičke. Dnes sme sa venovali základným úderom, volejom a smečom. Vy ste prišli na úplný záver, keď už robíme súťaže v behaní. Podobné cvičenia budeme mať aj s mladšími deťmi.“
A čo keď príde na tréning nepárny počet hráčov? „To nám vôbec neprekáža. Vtedy robíme viac drilov, opakovania techniky alebo pohybové cvičenia. Vieme sa prispôsobiť každej situácii.“
V akadémii trénujú deti už od ôsmich rokov. Mladšia skupina má približne osem až deväť rokov, staršia desať až trinásť.
Deti z akadémie sa pravidelne zúčastňujú súťaží. „Aj tento víkend hrajú detskú ligu. Momentálne však nastupujú za Betliar, pretože my zatiaľ nemáme podmienky na organizovanie takýchto podujatí u nás. Radi by sme to zmenili. Veríme, že budúci rok sa nám podarí vytvoriť podmienky aj v Rimavskej Sobote,“ hovorí Kurek.
Aj on sám je stále aktívnym hráčom. „Túto sezónu hrám ligu za Veľký Krtíš.“ Neskrýva ani želanie do budúcnosti. „Bolo by dobré, keby sme boli športovým klubom podporovaným mestom vo väčšej miere.“
Jednou z noviniek tejto sezóny je bufet priamo v areáli. „Chceli sme spríjemniť športové prostredie. Rodičia si môžu dať kávu, deti po tréningu niečo pod zub. Využijeme ho aj počas letných kempov či turnajov. Veľmi nám tu niečo také chýbalo, je to pohodlnejšie aj pre rodičov,“ vysvetľuje Vladimír Kurek.
Bufet pritom neslúži iba tenistom. „Je otvorený aj pre širokú verejnosť. Je to určite komfortnejšie, ako len stáť pri plote a čakať.“
O ponuke nám viac prezradila pani Kureková. „Máme čapovanú kofolu, radler, pivo, džúsy, pripravujeme aj miešané nápoje. Z jedál ponúkame hotdogy a hranolky v rôznych variantoch. A samozrejme kvalitnú taliansku kávu, aj s bezlaktózovým alebo rastlinným mliekom.“
Poztite sa na tie fotky, netečú vám slinky?
Otvorené majú každý deň. Počas pracovného týždňa od 14.00 do 20.00 hodiny,
cez víkendy už od rána.
Kurty neslúžia iba členom akadémie. „Prísť si môže zahrať každý. Stačí si rezervovať kurt telefonicky cez tenisovú akadémiu – 0918 964 955. Ak je voľný, pokojne môžu prísť aj bez objednávky.“
Areál je navyše priateľský aj k štvornohým návštevníkom. „Máme oplotený priestor pre psov. Je bezpečný, majú tam vodu aj tenisové loptičky. Ak bude záujem, pridáme ďalšie hračky.“
V pláne je aj malé detské ihrisko alebo šmýkačka, aby sa zabavili mladší súrodenci počas tréningov.
V akadémii dnes športuje viac ako sto detí. „Sme vďační za každú pomoc, ktorá prišla. Ale v porovnaní s tým, čo tento areál potrebuje, sú to stále len malé čiastky. Veľa vecí financujem sám alebo sa skladajú rodičia cez členské príspevky,“ priznáva Kurek.
Pri kurte stretávame aj Borisa z Tisovca, ktorý prišiel s dcérou Dorotkou. Hoci bude mať len šesť rokov, tenis hrá už dva roky. „Najdôležitejšie je, že sa hýbe a nesedí doma pred televízorom. Občas rodičia chceme viac ako deti, ale to už patrí k rodičovstvu,“ smeje sa.
Do Rimavskej Soboty dochádzajú dvakrát týždenne. „Nie sme odtiaľto, ale stojí nám to za ten čas. Vidím, ako to tu Vlado buduje a ako to celé rastie. Držím mu palce.“
Počas tréningu bolo vidieť, že Dorotka patrí medzi najmladšie deti na kurte. Napriek tomu pohybovo bez problémov držala krok so staršími. S raketou aj pri behu si počínala veľmi šikovne. „Nechodíme sem preto, aby bola lepšia ako ostatné deti. Sme radi, že športuje,“ dodáva jej otec. Okrem tenisu sa venuje aj lyžovaniu.
Pri bufete stretávame aj Ľudmilu z Jesenského. Prišla s osemročnou dcérou Nelkou, ktorá trénuje približne rok. „Áno, sme tu celá rodina. Tréning trvá hodinu, my si zatiaľ dáme kávu, mladšia dcéra hranolky a trávime spolu čas.“
Sama bola kedysi športovkyňou. „Hrala som tenis, volejbal aj futbal. Chcem, aby aj moja dcéra mala blízko k športu.“ Na dcére už vidí zmenu. „Získala disciplínu. Zo začiatku bola pohybovo trochu nešikovná, všetko robila na vystretých nohách. Kolektívne športy ju veľmi nelákali, preto u nás tenis vyhral.“
Pochvaľuje si aj prístup trénera. „Je mladý, ale deti pred ním majú rešpekt. Vie byť kamarát, ale zároveň dokáže nastaviť pravidlá. A deti ho počúvajú.“
Rodina dochádza do Rimavskej Soboty dvakrát týždenne. „Stojí nám to za to. Som rada, že to tu už nechátra ako kedysi. V lete bývajú tréningy aj športové tábory, ktoré sú medzi deťmi veľmi obľúbené, Nelka je už prihlásená,“ dodáva.
Po niekoľkých hodinách strávených v areáli človek pochopí, že nejde iba o tenis. Je to miesto, kde sa stretávajú rodiny, kde deti získavajú pohybové návyky, disciplínu a nové priateľstvá.
Kurinec má dnes mnoho tvárí. Tá tenisová patrí medzi tie, ktoré si zaslúžia pozornosť. A možno aj väčšiu podporu. Pretože to, čo tu vzniklo z kedysi zanedbaného priestoru, je výsledkom práce, ktorú vidno na každom kroku.
